Dagmar „Didiana“ Dianová patrí k hlasom, ktoré slovenskí poslucháči poznajú celé desaťročia. Po dlhých rokoch vo Fun rádiu dnes pôsobí v Rádiu Vlna, cestuje po Slovensku, moderuje, sprevádza televíznym programom Bez servítky a čoraz viac jej učaroval golf. V rozhovore prezradila, kam ju zaviedla práca, prečo podľa nej dokážu pesničky preniesť človeka v čase, aký nesplnený sen si stále nosí v hlave aj to, prečo sa na golfovom ihrisku veľmi rýchlo ukáže skutočný charakter človeka.
Aktuálne pracuješ na viacerých projektoch. Čomu sa momentálne venuješ najviac?
Pracujem pre Rádio Vlna, kde mám cestovateľskú reláciu Výlet na Vlne. Vysiela sa v sobotu o 12.00 a v rámci nej chodím po Slovensku. Navštevujem katedrály, kostoly, múzeá, ale niekedy vyrazím aj normálne do hôr so sprievodcom. Každý týždeň máme niečo iné.
Okrem toho robím talkshow a pracujem aj na programe Bez servítky, kde som v podstate jeho hlasom. Neviem, dokedy ešte budeme fungovať, ale dúfam, že ľudia majú stále chuť variť. (smiech) Je to totiž náročnejšie, ako sa môže zdať. Musíte si svoje meno a svoje jedlo obhájiť pred ďalšími štyrmi účinkujúcimi.
A potom moderujem rôzne podujatia, hrávam golf a moderujem aj golfové turnaje. Veľmi ma to baví, som v tom doma a golf je navyše spojený s cestovaním. Je to niečo, čo mi robí radosť. Myslím si, že zbierať zážitky je pri cestovaní úplne to najlepšie.
Cestovanie sa v tvojom prípade nekončí iba pri Slovensku, však?
Nie. Keď idem napríklad na dovolenku, boli sme na Bali, v Ománe a na ďalších miestach, snažím sa aj tam niekoho skontaktovať a priniesť zaujímavý rozhovor alebo reportáž. Dokonca ma už kontaktovali aj z veľvyslanectva s tým, či by som neprišla a neurobila o danej krajine reportáž do rádia. Vždy idem veľmi rada. Aj keď som na dovolenke, snažím sa nájsť niekoho, kto by mi vedel o krajine porozprávať niečo zaujímavé.
„Myslím si, že zbierať zážitky je pri cestovaní úplne to najlepšie.“
Napríklad na Korfu som našla Slovenku alebo Češku, ktorá tam žila. Keď som bola v Ománe či Bahrajne, rozprávala som sa s miestnym sprievodcom. Síce nie som úplne perfektný anglický spíker, ale rukami-nohami sme sa dohovorili aj do rádia. (smiech) Aj keď to znie zvláštne, dohodli sme sa. Jednoduchú angličtinu zvládal on aj ja, takže som mohla priniesť aj takéto príspevky.
Keď sa pozrieš späť, kto bol pre teba v mladosti najväčšou inšpiráciou?
Keď som bola na strednej škole, milovala som dvojicu Noga a Skrúcaný. Chodila som na všetky ich predstavenia. Pamätám si ešte programy ako Telecvoking, Stana Radiča, Jara Filipa… To boli podľa mňa skvelé televízne projekty.
Neskôr túto štafetu do istej miery prevzal Kredenc, ktorému som veľmi fandila – Danovi Danglovi, Števkovi Martinovičovi či Romanovi Pomajbovi. Jednoducho mám rada našu humoristickú scénu.
A potom vzniklo Fun rádio. Som dieťa 90. rokov, v tom období som vyrastala a prežívala tínedžerské roky. Žili sme s prvou súkromnou rozhlasovou stanicou. Počúvala som ich a chodila som aj do rádia.
Raz som potom stretla herca Sašu Popoviča. Bolo to v hoteli Bôrik pri podujatí, kde som brigádovala. Robila som učňom zalievanú kávu. Saša ma pozval na kávu a ja som si hovorila: „To nemyslíš vážne.“ (smiech)
Neskôr ma pozval na konkurz do rádia, kde ma napokon zobrali. Robila som Fun News, potom ranný blok, neskôr prišli tie slávne muzikály a množstvo ďalších vecí. Nakoniec som tam bola 27 rokov s dvojročnou prestávkou.
„Vďaka pesničkám cestujeme v čase.“
Po toľkých rokoch vo Fun rádiu dnes pôsobíš v Rádiu Vlna. Je to veľká zmena?
V podstate sme jedna firma. Rozdiel medzi Vlnou a Fun rádiom je však, samozrejme, najmä v hudbe. Pesničky, ktoré sme kedysi hrávali v prvej súkromnej rozhlasovej stanici, sú dnes už oldies a teraz ich máme vo Vlne. Hráme aj ešte staršie skladby zo 60. a 70. rokov, ktoré už mňa osobne až tak veľmi generačne nestretli. Myslím si však, že pre množstvo ľudí je to veľmi príjemné. Tá hudba ich pohladí na duši. Vďaka pesničkám totiž cestujeme v čase. Stačí, aby zaznela určitá skladba, a človek si okamžite spomenie na nejaké obdobie svojho života. A kolektív vo Vlne je veľmi fajn, sú tam dobrí ľudia.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Moderátor musí pred mikrofónom pôsobiť dobre naladený. Čo robíš, keď prídeš do práce a nálada práve nie je ideálna?
Zatiaľ je tam nálada vždy príjemne pracovná. Ešte sa mi nestalo, že by som prišla do Vlny a bola tam vyslovene zlá atmosféra. Ľudia sú väčšinou príjemní. Máme nové štúdio, nové priestory, takže aj to robí veľa. A mám veľmi dobrého kolegu, ktorý mi pomáha strihať materiály. Je fajn, keď vás ten človek už pozná natoľko, že vie rozhovor zostrihať niekedy aj bez vás. Ja mu potom poviem iba: „Toto doplň, toto ešte vystrihni.“
Robí to veľmi svedomito a výsledkom je pre poslucháča krásny produkt. Veta potom neznie tak, ako keď tu teraz hapkám, ale je pekne celistvá. (smiech)
Zdeněk Svěrák raz povedal niečo v tom zmysle, že aj z nie veľmi dobrého rozhovoru sa po zostrihaní môže stať krásny rozhovor. Občas sa tým riadim. Aj keď nie som úplne spokojná s tým, ako rozhovor dopadol, po dobrom zostrihaní sa z neho ešte stále dá niečo pekné urobiť.
Máš ešte nejaký nesplnený pracovný alebo osobný sen?
Strašne som kedysi chcela naspievať pesničku. To sa mi doteraz nepodarilo, takže ešte stále mám šancu. (smiech) Chcela by som niečo vymyslieť a jednu pesničku naspievať. A potom by som možno raz rada žila niekde na golfovom ihrisku. Golfu som úplne prepadla. Som členkou klubu v Šajdíkových Humenciach, v Penati Golf Resort.
Po korone som zistila, že je to nádherné miesto a kraj. Tie borovicové lesy sú krásne. Človek si tam dobre oddýchne a zrelaxuje.
Golf pritom zvonka vyzerá ako pokojný a nenáročný šport…
To si ľudia často myslia. Lenže pri golfovej hre je to niekedy na šľaktrafenie. (smiech) Ľudia si predstavujú, že golf je iba taká prechádzka, ale vy tam makáte v rýchlom tempe. Musíte prejsť veľkú vzdialenosť, celé ihrisko zvládnuť približne za štyri hodiny a popritom ešte trafiť loptičku.
Jednotlivé flighty idú za sebou a štartujú približne každých osem či deväť minút. Nemôžete sa tam flákať, hra musí mať tempo. A na golfe navyše človeka veľmi dobre spoznáte. Ukážu sa tam charaktery. Za tie štyri hodiny zistíte, ako sa kto správa v rôznych situáciách, či podvádza alebo nepodvádza, ako reaguje, keď sa mu nedarí. A pritom ste celý čas na čerstvom vzduchu. Aj to je na tom skvelé.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Keď už hovoríme o charaktere – akú ľudskú vlastnosť znášaš najťažšie?
Vadí mi, že dnes je každý strašne múdry na sociálnych sieťach, ale keď potom toho človeka stretnete, nevie vám to povedať do očí. Niekedy sa ani poriadne nevie vyjadriť, nič nedokázal, ale na internete sa vyjadruje ku všetkému a dokáže byť veľmi zlý. Táto zloba mi na ľuďoch prekáža. Závisť, zákernosť. Naložia vám, úplne vás zničia. A potom si rozkliknete profil a vidíte napríklad ženu vo vašom veku, má tri vnúčatá… A hovoríte si: Čo sa jej vlastne stalo, že je takáto zlá? Tých ľudí mi je svojím spôsobom aj ľúto.
A nemám rada ani narcizmus. Dnes je to veľmi populárne slovo, najmä keď sa hovorí o partnerských vzťahoch, v ktorých je podľa jedného partnera všetko iba chyba toho druhého. Narcisov a manipulátorov jednoducho nemusím.
„Poprosíme svetový mier, aby sme mohli robiť to, čo nás baví, žiť, cestovať a nemuseli trpieť pre rozhodnutia šialencov.“
A čo naopak na ľuďoch obdivuješ?
Obdivujem, koľko toho niektorí ľudia vedia a aký majú všeobecný prehľad. Veľmi si vážim kolegov, ktorí dokážu okamžite reagovať vtipne, s rozumom a navyše je to celé založené na faktoch. Mám kolegov, ktorí dokážu v sekunde vymyslieť vtip a pritom je to aj pravda. Napríklad Marcel Forgáč či Milan Zimnýkoval. Sú to úžasní ľudia. Dokážu vymýšľať a improvizovať prakticky v každej chvíli. Toto veľmi obdivujem.
Na záver trochu ťažšia otázka. Čo je pre teba zmyslom života?
Keďže nemám deti, čo veľmi ľutujem, pretože sa mi to nepodarilo, zmyslom života je pre mňa možno práve cestovanie. Uvidíme, čo teraz na tento môj koníček povedia ceny benzínu, nafty a celkovo situácia vo svete. (smiech)
Myslím si však, že by sa opäť mali viac organizovať tie „súťaže krásy“, pri ktorých sa hovorilo: Čo si najviac prajete? Svetový mier! No tak haló – svetový mier. Poprosíme svetový mier, aby sme mohli robiť to, čo nás baví, žiť, cestovať a nemuseli trpieť pre rozhodnutia šialencov.
