Londýn opäť ukázal, že jeho najväčšou módnou devízou nie je uhladenosť, ale odvaha spájať zdanlivo nezlučiteľné svety. Historické krajčírstvo sa stretlo s raveovou kultúrou, romantická čipka s odhaleným telom a západoafrické remeslo s britskými klobúkmi. London Fashion Week 2026 tak nebol iba prehliadkou trendov na ďalšiu sezónu. Stal sa obrazom mesta, ktoré dokáže čerpať zo svojej minulosti, no nikdy v nej nezostáva uväznené.
Septembrový London Fashion Week 2026, na ktorom sa predstavovali kolekcie na jar a leto 2027, priniesol návraty zvučných značiek, oslavy výročí aj presvedčivé debuty. Popri veľkých módnych domoch sa o pozornosť hlásila nová generácia návrhárov, ktorá namiesto bezpečných riešení stavila na osobné príbehy, remeselnú náročnosť a oblečenie s vlastným charakterom. Ktoré momenty zarezonovali najvýraznejšie?
Burberry pripomenulo, že oblečenie má žiť
Daniel Lee uvoľnil pri kolekcii Burberry opraty a namiesto prísne kontrolovaného luxusu ponúkol módu naplnenú radosťou a ľudskosťou. Spolupráca s textilnou výtvarníčkou Celiou Birtwell priniesla záplavu kvetinových vzorov, pruhov aj mladistvého ginghamu. Objavili sa na košeliach, šortkách, sukniach i ikonických trenčkotoch.
Práve trenčkot dostal niekoľko nových podôb – od sviežej taftovej verzie s balónovým lemom až po krátky model zo zdobenej kože. Známe kabelky Derby a Medal rozžiarili aplikácie, pleteniny doplnili plastické odznaky vychádzajúce z Birtwellovej kresieb. Pozornosť však strhol aj britský raper Central Cee v nízko posadených pracovných džínsoch a ľahkej technickej bunde.
Prehliadka v Chelsea College of Arts pôsobila komunitne a nenútene. Drevené sedenie, hudba Davida Bowieho aj prítomnosť samotnej Birtwellovej vytvorili prostredie, v ktorom britská výstrednosť nepôsobila ako kostým. Burberry tým vyslalo jednoduchý odkaz: dobré šaty nemajú zostať nedotknuté v skrini, ale majú sa nosiť, pokrčiť a postupne stať súčasťou života.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Alexander McQueen sa po štvrťstoročí vrátil domov
Za jeden z najsilnejších momentov, ktoré priniesol London Fashion Week 2026, možno považovať návrat značky Alexander McQueen. Po 25 rokoch na parížskom kalendári predstavila kolekciu opäť vo svojom rodnom meste. Kreatívny riaditeľ Seán McGirr si vybral temné podzemie kaplnky Lincoln’s Inn, kde kamennú dráhu lemovali tvrdé drevené lavice.
Kolekcia postavila proti sebe náboženské portréty a raveovú kultúru. Tlmené farby stredovekých malieb narušili neónové odtiene nočného mesta, dymový tyl sa stretol s organzou potlačenou psychedelickými kvetmi. Vlasy modelov vytvarované do dvoch rohov odkazovali na Keitha Flinta z kapely The Prodigy, zatiaľ čo prehnané ramená precíznych sák pripomínali anjelské krídla.
Na kolekcii spolupracoval aj slávny krajčírsky dom Huntsman zo Savile Row. Výsledkom nebolo odmietnutie tradície, ale jej prevrátenie naruby. McGirr ukázal Londýn ako mesto paradoxov, kde sa formálnosť môže zmeniť na rebéliu a temnota na nečakaný druh krásy.
Roksanda vymenila monumentálne róby za ľahkosť
Na terasách National Theatre svietilo slnko a hodvábne materiály sa vo vetre menili na pohyblivé sochy. Roksanda Ilinčić sa inšpirovala monumentálnymi pletenými dielami textilnej umelkyne Françoise Grossen, no svoju typickú dramatickosť tentoraz priblížila každodennému šatníku.
Namiesto dominantných večerných rób ponúkla voľné hranaté kostýmy v čokoládovej, slamovej a tmavomodrej farbe. Vrkočové prvky im dodali nečakanú štruktúru. Nechýbali rozfragmentované portrétne potlače, šatkové topy ani pruhy, ktoré v tvorbe návrhárky pôsobili sviežo. Zdanlivo konfliktné farby do seba zapadali s mimoriadnou istotou a ukázali, že výrazná paleta nemusí byť hlučná.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Remeslo ako príbeh, ktorý putuje cez hranice
Kolekcia Labrum s názvom Hands of Osmosis uzavrela trilógiu venovanú prelínaniu kultúr. Foday Dumbuya, ktorý sa narodil v Sierra Leone a vyrastal v Londýne, hľadal spoločnú reč medzi západnou Afrikou, Indiou a Britániou. Na móle ju vyjadril tkaním, výšivkami, korálikmi, kožou a premysleným krajčírstvom.
Osobitné miesto mali ručne vyšívané modely zo série Mamie Bakie, inšpirované spomienkami na návrhárovu starú mamu pracujúcu na trhovisku v Sierra Leone. Spolupráca s klobučníčkou Lucy Barlow zas spojila západoafrické techniky s britskou tradíciou tvorby klobúkov. Aj kolekcia pre adidas pracovala s kultúrnou pamäťou – kvetinový motív vychádzal z nigérijských indigových textílií adire.
Práve schopnosť premeniť dedičstvo na živý súčasný jazyk patrila medzi najpresvedčivejšie posolstvá London Fashion Week 2026. Tradícia tu nebola dekoráciou, ale materiálom, z ktorého vzniká niečo nové.
Erdem oslávil 20 rokov medzi ženskosťou a maskulinitou
Erdem Moralioğlu si pri 20. výročí svojej značky zvolil za múzu amerického akrobata Barbette, hviezdu parížskej avantgardy 20. rokov minulého storočia. Jeho vystúpenia sa pohrávali s rodovou identitou a presne tento pohyb medzi mužským a ženským preniesol návrhár do kolekcie.
Jemné tylové šaty, žakár, brúsený satén a krištáľové zdobenie sa striedali so skráteným smokingom principála či s pánskymi sakami rozdelenými a znovu poskladanými. Čierny kabát prekrýval viktoriánsku košeľu a širokú sukňu s lupeňmi, smokingové sako dopĺňali tylové a pštrosie objemy. Výsledok pôsobil divadelne, no nie samoúčelne. Erdem znovu potvrdil, že historickú inšpiráciu vie rozprávať súčasným jazykom.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Simone Rocha odhaľovala vrstvy aj zraniteľnosť
Simone Rocha predstavila v budove londýnskeho trestného súdu Old Bailey prvú čisto dámsku prehliadku po dlhšom čase. Tentoraz ustúpila od komplikovaného príbehu a sústredila sa na čistotu, intimitu a zámernú nedokonalosť.
Modelky raz odhaľovali pokožku cez priesvitné kombiné, otvorené saká a hlboké výstrihy, inokedy ich obopínali vysoké línie okolo tváre. K tradičnej čiernej, ružovej, tmavomodrej a červenej pribudla jemná orgovánová. Inšpiráciu priniesol aj Caravaggiov obraz Zajatie Krista, ktorý bol po stáročiach objavený na nečakanom mieste – v jedálni v Dubline. Táto predstava skrytej krásy prenikla do každého modelu.
Rozprávkový horor v bowlingovej hale
Chopova Lowena opäť dokázala, že jej prehliadka nie je iba prezentáciou šiat, ale vstupom do osobitého sveta. Modelky tentoraz kráčali po dráhach bowlingovej haly a spájali estetiku amerických 50. rokov so slovanskými predkresťanskými legendami.
Lesná čarodejnica, zlá morská panna, poľská zimná bosorka či upíri sa premietli do tylu, výšiviek, hustých volánov a dramatických siluet. Bowlingové košele sa zmenili na domáce šaty, úzke topy doplnili veľké sukne s nízkym pásom. Takzvaný patchworkový netvor – kabát z froté, umelej kožušiny, žakáru a kože – dokonale vystihol schopnosť značky urobiť z nesúrodosti svoju najväčšiu výhodu.
Kvety, čipka a krása nedokonalosti
Pauline Dujancourt pokryla mólo štyritisíc ručne vyrobenými kvetmi a ďalšie stovky lupeňov prišila na odevy. Čipky s ručne tvarovanými okrajmi, háčkované kvety, stuhy, otvorené chrbty a balónové lemy vytvorili mimoriadne zmyselnú kolekciu. Sladkosť však narúšali priehľadné materiály, hlboké výstrihy či čierne sieťované ponožky v balerínach.
Značka KNWLS pracovala s opačným druhom napätia. Sukne vyzerali ako rozobraté trenčkoty, tričká viseli z pásov a kolien a odevy akoby držali pokope proti zákonom gravitácie. Korzety, vonkajšie podprsenky, sieťovina aj hodváb zachytávali rôzne fázy vyzliekania. Neuhladenosť tu nebola zlyhaním, ale prejavom sebaistoty.
Obe kolekcie ukázali, že London Fashion Week 2026 neponúkal jedinú definíciu ženskosti. Mohla byť krehká, romantická a ručne vytvorená, ale aj rozstrapatená, vzdorovitá a bez potreby skrývať nedokonalosti.
Nová generácia nechce zostať v tieni veľkých mien
Inkubátor Fashion East predstavil trojicu Mé Mé, Jacek Gleba a Goyagoma. Každý z nich priniesol odlišný pohľad: hravé vrstvenie a zámernú čudnosť, spodnú bielizeň prenesenú do športových siluet aj spomienky na komunity na Bahamách. Najmä Traicelene Pratt pod značkou Goyagoma zaujal precíznym spojením oversized rugby tričiek, hranatých oblekov a večerných šiat s korálkovými opaskami.
Výrazne sa uviedla aj Petra Fagerström. Jej ručne vytvárané lentikulárne plisovanie umožnilo, aby jeden odev niesol dva obrazy a pri pohybe sa opticky menil. Tvrdá koža s jemnými výšivkami ruží, čipkovaná negližé s dostihovým klobúkom či flitrový model kombinovaný so sivým denimom presne vystihovali jej záujem o kontrasty.
Talia Byre zas ponúkla jeden z najucelenejších a najnositeľnejších šatníkov týždňa. Kvalitné saká, jednoduché šaty, úplety, cargo nohavice a nekonvenčné svadobné modely cielili na ženy, ktoré sa chcú obliecť rovnako presvedčivo na večierok aj do obľúbeného pubu. Naznačená spolupráca s Topshopom navyše ukázala, že mladá londýnska tvorba môže prirodzene osloviť širšie publikum.
Móda sa otvorila širšiemu publiku
London Fashion Week 2026 zároveň potvrdil, že hranica medzi exkluzívnym mólom a bežným šatníkom sa stenčuje. M&S debutovalo v Design Museum s hviezdami ako Lara Stone, Karen Elson či Erin O’Connor a ponúklo zrozumiteľnú jesennú paletu čiernej, krémovej, khaki a bordovej. H&M privítalo v Olympia London viac ako 700 hostí, predstavilo kombináciu svojich línií a prehliadku doplnilo nečakaným vystúpením Labrintha.
Aj pri veľkých značkách však bolo cítiť rovnakú potrebu ako u nezávislých tvorcov: vytvoriť zážitok, ktorý má emóciu a jasný ľudský rozmer. Harris Reed zjemnil svoje monumentálne siluety, Ahluwalia postavila kolekciu na nádeji a drobných gestách spolupatričnosti, Patrick McDowell pripomenul psychologickú silu dobrého oblečenia a Susan Fang spojila ručné kvety, rozbitý porcelán aj 3D tlač.
Najdôležitejším odkazom London Fashion Week 2026 preto nie je konkrétna farba, strih ani doplnok. Je ním sloboda miešať protiklady a odmietnuť predstavu, že luxus musí byť chladný a nedostupný. Londýn tentoraz ukázal módu, ktorá rozpráva o pôvode, komunite, zraniteľnosti aj radosti – a popritom nezabúda, že odev má predovšetkým žiť spolu s človekom, ktorý si ho oblečie.
