Hudba dokáže uchovať príbehy ľudí aj vtedy, keď tí, ktorí ich rozprávali, už dávno nie sú medzi nami. Vo Vadičovskej doline sa teraz muzikanti rozhodli zachrániť ďalší kúsok svojho hudobného dedičstva. Pripravujú CD Muzikanti spod Ľadonhory, na ktorom chcú zachytiť piesne, spôsob hry aj osobité vajčovské cifry pre ďalšie generácie. K vzniku albumu môže prispieť aj verejnosť.
Za pripravovaným CD však nie je iba snaha nahrať niekoľko ľudových piesní v štúdiu. Je za ním kus života. Staré zápisky, melódie odovzdávané medzi muzikantmi, spomienky na tých, ktorí už nežijú, aj husle, ktoré majú svoj vlastný príbeh.
Jedným z muzikantov stojacich za projektom je Marian Urbaník, predník Ľudovej hudby spod Ľadonhory. Folklór ho sprevádza prakticky od narodenia. Ako trojročný ešte nemal skutočné husle, a tak mu poslúžilo ramienko na šaty a namiesto sláčika vareška. Dnes hrá na nástroji, ktorý kedysi patril starým vajčovským muzikantom.
Pripravovaný album preto vníma aj ako spôsob, ako zachovať hudbu, ktorá sa vo Vadičove odovzdávala z jednej generácie muzikantov na druhú. O tom, prečo vzniká práve teraz, čím sú vajčovské cifry výnimočné, aké poklady sa ukrývajú v starých zápiskoch a prečo by CD podľa neho mohlo v najhoršom prípade poslúžiť aj proti holubom na balkóne, porozprával v rozhovore.
Už ste jedno vlastné CD vydali. Ako vznikla myšlienka pripraviť tentoraz spoločný album Muzikanti spod Ľadonhory?
Ľudová hudba spod Ľadonhory vydala v roku 2022 vlastné CD, ktoré sa tešilo veľkej obľube verejnosti, ale aj nášho bývalého člena Jána Vnuka. Práve on prišiel s nápadom vytvoriť spoločné CD s ostatnými muzikantmi z Vadičova. Mal zozbierané viaceré piesne, texty a melódie a chcel, aby sa z nich aspoň časť zachovala. Oslovil preto muzikantov z Vadičovskej doliny a, ako sa hovorí, išli sme do toho.
Výnimočné vajčovské cifry sú výnimočné tým, že sú… „výnimočné“, povedané zveličene.
Prečo ste cítili, že práve teraz nastal čas tieto piesne nahrať? Hrozilo, že by sa mohli postupne vytratiť?
Myšlienku nahrať aspoň časť piesní sme mali už veľmi dávno. Chceli sme, aby sa piesne aj spôsob hry zaznamenali a zostali zachované pre budúce generácie. Pre pracovnú, rodinnú aj muzikantskú zaneprázdnenosť však bolo náročné celý projekt zrealizovať.
Album má zachovať aj takzvané vajčovské cifry. Čím sú výnimočné?
Výnimočné vajčovské cifry sú výnimočné tým, že sú… „výnimočné“, povedané zveličene. (smiech) Tak ako má každý región či dedina na Slovensku svoj muzikantský a spevácky štýl, máme ho aj my.
Človeku, ktorý sa v tom nepohybuje, sa ťažko vysvetľuje, v čom presne je vajčovská muzika špecifická. Rozdiely poznajú najmä ľudia, ktorí študujú folklór, a samozrejme muzikanti, ktorí tento štýl hrávajú. Pre ostatných platí asi jednoduché pravidlo – buď vám to, takpovediac, sadne do uší, alebo nie.
Čo by si teda mal človek pri prvom počúvaní vašej muziky všímať?
Poviem jednu príhodu na odľahčenie. Keď sme vystupovali na Morave, po koncerte za nami prišli ľudia z publika a povedali nám: „Kluci, vy tak krásně hrajete, ale proč tak řvete?“ (smiech)
Aj to našu muziku svojím spôsobom vystihuje. V porovnaní s niektorými inými regiónmi je rytmická, živelná, charakteristická vysokým ladením nástrojov aj spôsobom spevu.
Ktorý zo starých muzikantov najvýraznejšie ovplyvnil teba?
Určite legendárny muzikant a primáš vajčovskej muziky z Horného Vadičova Gašpar Urbaník.
Na pripravovanom CD teda zaznejú aj piesne, ktoré pochádzajú od muzikantov, ktorí už dnes nežijú?
Samozrejme. Na CD sú piesne starých vadičovských muzikantov z Horného aj Dolného Vadičova.
Pri hľadaní repertoáru ste pracovali aj so starými zbierkami piesní. Prekvapilo vás, koľko hudby sa zachovalo?
Určite. Piesní a textov, ktoré by sa dali nahrať v štúdiu, sú desiatky. A to ešte nehovorím o archívoch, ktoré majú ľudia z Vadičovskej doliny zachované vo vlastných zápiskoch.
O ich uchovanie sa veľmi angažoval napríklad Peter Suran, bývalý člen Ľudovej hudby spod Ľadonhory, ale aj ďalší folkloristi z dediny. Spomeniem aspoň Kamila Urbaníka, Štefana Urbaníka, Jozefa Pavlusíka či Júliusa Vnuka.
Podarilo sa vám oživiť aj niečo, čo už takmer upadlo do zabudnutia?
Presne to sme chceli týmto albumom dosiahnuť. Verím, že sa nám to podarilo.
Ako ste pri takom množstve materiálu rozhodovali, čo sa napokon na CD dostane?
Výber piesní a textov bol práve pre ich veľké množstvo náročný. Nakombinovali sme ich tak, ako sme to cítili. Na albume preto budú pomalé piesne, ale aj rýchle, takzvané čardášové.
K husličkám ma to ťahalo odmalička. Rodičia mi hovorili, že keď som mal asi tri roky, už som „hral“. Husle mi vtedy nahrádzalo ramienko na košele a sláčikom bola vareška na varenie.
Máš medzi nimi skladbu, ktorá je ti mimoriadne blízka?
Najbližšie sú mi piesne od Gašpara Urbaníka. S jednou konkrétnou – Orie Janko, orie zem – sa mi spája skutočný príbeh.
Keď ju raz hrali starí vajčovskí muzikanti, bol som pri tom ešte ako malý chlapec. Vtedy mali na výpomoc jedného muzikanta z inej kapely. Dosť fajčil, a tak mal veľmi atypický hlas. Keď začal túto pieseň spievať spolu s nimi, „strýko Gašper Urbaník“, ako sme ho familiárne volali, mu povedal, aby skúsil spievať a prestal „bručať ako medveď“. (smiech)
Spieval totiž asi o štyri tercie nižšie ako ostatní a naozaj to znelo, akoby tam bručal medveď. Peter Vnuk sa to v tejto piesni pokúsil napodobniť tak, aby to bolo zároveň počúvateľné a melodické. Myslím si, že to zvládol bravúrne. Vo Vadičove sa spievalo dvojhlasne, miestami trojhlasne, takže toto je skutočne výnimka.
Na albume sa stretli muzikanti z viacerých vajčovských muzík. Čo pre teba takéto spojenie znamená?
Na nahrávke sú viacerí muzikanti, ktorí spolu kedysi hrávali v rôznych formáciách. Všetci sú stále muzikantsky aktívni, hoci dnes už pôsobia v iných zoskupeniach.
Doslova držím v rukách tradíciu a príbehy spred mnohých rokov.
Ľudová hudba patrí medzi ľudí – na svadby, oslavy a zábavy. Dá sa jej energia preniesť aj do štúdia?
Určite je to náročnejšie. Atmosféra a energia sú v štúdiu úplne iné ako na svadbe či oslave. Myslím si však, že to naše „srdiečko“ a autentickosť je cítiť aj zo štúdiovej nahrávky a bude ich cítiť aj na CD.
Ty sám si vyrastal vo folklórnom prostredí. Ako si sa dostal k husliam?
Folklórom a muzikantstvom je prepletený celý môj rodokmeň zo strany mamy aj otca. Obaja rodičia sú stále folklórne činní.
K husličkám ma to ťahalo odmalička. Rodičia mi hovorili, že keď som mal asi tri roky, už som „hral“. Husle mi vtedy nahrádzalo ramienko na košele a sláčikom bola vareška na varenie. (smiech)
Prvé skutočné husle mi kúpil otec. Keď som z nich vyrástol, kúpil mi husle od starých vajčovských muzikantov a na nich hrám dodnes. Takže doslova držím v rukách tradíciu a príbehy spred mnohých rokov.
Mám aj husle po svojom starom otcovi, ktorý bol výborným muzikantom a predovšetkým spevákom.
Čo pre teba znamená byť predníkom Ľudovej hudby spod Ľadonhory?
Toto sa ani nedá opísať slovami. Povedal by som, že po Bohu a rodine je to moja ďalšia láska na celý život.
Má podľa teba kto túto muzikantskú štafetu prevziať? Zaujíma tradičný folklór ešte mladých?
Záujem mladých ľudí o folklór celkovo trochu upadá. V dedine nám však funguje folklórna skupina, ľudové hudby a máme aj viacero muzikantov a folkloristov, ktorí síce oficiálne nevystupujú pod nejakým názvom, ale sú folklórne aktívni. Verím preto, že muzikantská tradícia vo Vadičove nezanikne.
Ja mám dve detičky a muzikantské i spevácke gény sú u nich poriadne viditeľné. (úsmev) Verím, že sa tomu v budúcnosti budú venovať. Moju podporu určite budú mať – a nielen ony.
Na vydanie albumu ste sa rozhodli získať časť peňazí aj prostredníctvom crowdfundingovej kampane. Prečo ste oslovili verejnosť?
Chceli sme to vyskúšať. Kto bude chcieť, CD si bude môcť kúpiť aj mimo tejto kampane. Ak však ľudia projekt podporia finančne už teraz, prakticky sa stanú spolupodporovateľmi tradičnej hudby a svojím spôsobom aj spolusponzormi albumu. Navyše k CD dostanú aj darček.
Táto hudba a texty vypovedajú o ľuďoch, ktorí v tej dobe žili. Hovoria o tom, ako ťažko sa im žilo, a napriek tomu zostali skromní a pokorní. Zároveň ukazujú, ako sa vedeli zabávať a žartovať. A predovšetkým vypovedajú o ich láske k tomuto krásnemu kraju.
Na čo využijete vyzbierané peniaze?
Na náklady spojené s vydaním CD.
V čase Spotify, YouTube a streamovania ste sa napriek tomu rozhodli pre klasické CD. Má podľa teba fyzický nosič ešte svoje miesto?
Ja hovorím, že keď sa CD bude ľuďom páčiť, budú ho počúvať aj v takejto forme. A keď nie, výborne poslúži na balkóne na odstrašovanie holubov, aby tam nevysedávali. (smiech)
Verím však, že ich na balkónoch uvidím čo najmenej.
Predstav si, že si Muzikantov spod Ľadonhory niekto pustí o päťdesiat či sto rokov. Čo by si chcel, aby z nahrávky pochopil?
Že táto hudba a texty vypovedajú o ľuďoch, ktorí v tej dobe žili. Hovoria o tom, ako ťažko sa im žilo, a napriek tomu zostali skromní a pokorní. Zároveň ukazujú, ako sa vedeli zabávať a žartovať. A predovšetkým vypovedajú o ich láske k tomuto krásnemu kraju.
Prečo by teda mali ľudia vznik CD podporiť a pomôcť zachovať vajčovskú muziku pre ďalšie generácie?
Odpoveď je vlastne presne v tej otázke. (úsmev)
Ak chcete pomôcť, aby vajčovské cifry, staré piesne a príbehy muzikantov spod Ľadonhory nezostali iba v spomienkach, projekt môžete podporiť na StartLabe Vajčovské cifry: Muzikanti spod Ľadonhory.
