„Obal dobrý, vnútrajšok adekvátny,“ smeje sa česká speváčka Jitka Zelenková, keď príde reč na vek. V rozhovore otvorene prezradila, že za vitalitou stojí najmä optimizmus, spánok a kryokomora. Spomenula aj nezabudnuteľné roky s Karlom Gottom a dojímavý okamih, keď po jej rodine pomenovali apartmán v Piešťanoch.
Česká speváčka Jitka Zelenková patrí medzi stálice hudobnej scény. Jej hlas poznajú celé generácie a aj po rokoch na pódiu žiari rovnakou energiou a optimizmom. V rozhovore prezradila, prečo sú pre ňu Piešťany výnimočným miestom, ako si spomína na spoluprácu s Karlom Gottom či Rudolom Roklom a čo je jej receptom na vitalitu aj po životnom jubileu.
-
Aký je váš vzťah k Piešťanom?
Je tu veľa spomienok z detstva, kedy som sem chodila s rodičmi. Otec dirigoval, mama spievala. Otec dirigoval kúpeľný orchester každé leto. Chodila som do Piešťan už odmalička. Môj vzťah je preto veľmi srdečný.
-
Nedávno bol po vás pomenovaný apartmán v Annavile v Piešťanoch, prečo práve táto budova a čo to pre vás znamená?
Annavila je pre mňa miestom plným spomienok. Ako dieťa som tu s rodičmi trávila celé leto. Piešťany boli naším druhým domovom – tu som sa naučila plávať na kúpalisku Eva a prežila veľa detských dobrodružstiev. To, že práve tu vznikol apartmán nesúci meno našej rodiny, je pre mňa obrovská pocta. Je to niečo, čo sa mi nikdy doma v Čechách nestalo. Keď som bola pri slávnostnom otvorení apartmánu U Zelenkových v Annavile, hovorila som si: ,Mami, tati, vidíte to?‘ Bolo to veľmi emotívne a beriem to ako odkaz, že stopa mojej rodiny v Piešťanoch zostane zachovaná aj pre ďalšie generácie. Nesmierne si to vážim. Beriem to ako poctu aj vzhľadom na rodičov, ktorí boli talentovaní. Mama krásne spievala, otec úžasne dirigoval, preto si myslím, že by to tu malo žiť hudbou. Hudba je krásna sama o sebe. Želala by som si, aby sa tu ľudia cítili dobre.
-
Spomínali ste, že ste sa v Piešťanoch naučili plávať. Je to pravda?
Áno. Ja som bola veľmi neposedné dieťa a rada som chodila na kúpalisko Eva. Hovorí sa: ,Hoď ho do vody, nech pláva‘ a presne to som urobila. Pretože nielenže som bola neposedná, bola som aj veľmi temperamentná. Rodičia mali odmalička so mnou pomerne dosť práce. Raz som pred nimi utekala a skočila rovno do bazéna na kúpalisku Eva a pritom som nevedela plávať. Naučila som sa to okamžite, takže toto príslovie na mňa platilo. Na tento zážitok mám spomienky až dodnes, napriek tomu, že sa to stalo dávno. A ešte jedna vec, ktorá sa mi spája s Piešťanmi okrem nádherných spomienok. Tu ma otec učil, ako platiť v reštaurácii a ako dávať prepitné. (smiech)
-
Piešťany teda zanechali vo vás stopu, aj napriek tomu, že ste sem chodievali iba v detskom veku?
Piešťany sú v mojom srdci zapísané. Zvykli sme im hovoriť po česky Píšťany, ale sú to Piešťany, pretože ja mám rada slovenčinu. Do Piešťan som chodila nielen v detstve, no i neskôr som tu koncertovala. Vždy som sa do Piešťan, ale aj celkovo na Slovensko veľmi tešila.
Pre mňa je dnes dôležitejšie robiť ľuďom radosť tým, čo sami milujete.
-
Kto vás v živote najviac ovplyvnil? Kto bol vašim životným vzorom?
Je veľký rozdiel medzi speváckym vzorom a životným. Čo sa týka speváckych vzorov, tie idoly sa menili postupom času. Začínalo to Waldemarom Matuškom, The Beatles a tak ďalej. Veľkým idolom bola pre mňa Marta Kubišová ako speváčka. Keď som potom vyhrávala talentové súťaže, tak som si podľa nej maľovala i oči. (smiech) To bol môj tínedžerský spevácky idol. Životný vzor? Keď ste tínedžer, tak to takto neberiete. Idolom je pre vás i človek, ktorý sa dobre oblieka. No ak by som to mala posúdiť dnes, v súčasnosti si beriem vzory z vedcov a lekárov. Som speváčka svojim spôsobom známa, ale nepovažujem to za dôležité. Pre mňa je dnes dôležitejšie robiť ľuďom radosť tým, čo sami milujete. To je niečo úžasné a v tomto mám šťastie, že to môžem robiť. Vzormi sú dnes pre mňa vedci alebo ľudia, ktorí niečo vymysleli a ovplyvňujú tým ľudstvo.
-
A čo Karol Gott? Mali ste spolu niekoľko spoluprác… On nebol váš idol?
V jedenástich rokoch som mala rada čiernovlasého Waldemara Matušku (smiech). Karel Gott bol tenor, bol to veľký hlas, no ja som inklinovala k trochu iným hlasom. Avšak kým som s ním nezačala spolupracovať a strávila som krásnych pár rokov. Musím povedať, že som za túto skúsenosť do smrti vďačná. Vďaka tejto spolupráci som sa naučila profesionalite. Takisto ma veľmi ovplyvnil klavirista Rudolf Rokl. Pracovať vedľa Karla Gotta bolo niečo neskutočné. Pozorovať, akým spôsobom pracuje mi v mojej kariére veľmi pomohlo. Gott sa venoval svojim fanúšikom a ľuďom, ktorí ho mali radi, do posledného dychu. Nikdy nikoho neodmietol alebo sa nezatváril naň škaredo. Bol jednoducho v tomto dokonalý. Po tejto stránke mi bol príkladom.
-
Neprekážalo vám, že ste boli v pozadí počas tejto spolupráce a spievali ste v zbore?
Určite nie. Spievať v zbore je veľmi ťažké. Jednak sa musíte prispôsobiť a musíte byť muzikant a vedieť napríklad noty. To je niečo, čo sa dnes dosť podceňuje. Veľa spevákov noty vôbec nepozná. Spievať v zbore je podľa mňa podobné, ako keď ste dobrý muzikant. Tam nešlo iba o pozadie. My sme museli reprezentovať a naozaj spievať dobre. Natáčali sme si koncerty a potom sme ich počúvali. A stále sme skúšali… Túto prácu som si vážila, aj keď mi veľa ľudí hovorilo, aby som sa už konečne osamostatnila. Potom som v roku 1981urobila prvý recitál iba s klaviristom Rudolfom Roklom. No napriek tomu som stále zostávala v zbore Karla Gotta. Nikdy som to nebrala ako pozadie.
Musím tiež spomenúť Janu Kocianovú, pretože ona mala krásny hlas, ktorý sa dnes len tak nepočuje. Počas prvej skúšky sme si hneď sadli. Spomínam na ňu najradšej, pretože to bola spolu s Karlom Gottom jedna z najlepších spoluprác počas mojej kariéry. Taktiež Janko Roháč, ktorý natočil môj prvý sólový televízny recitál. Nebyť jeho, tak dnes som možno niekde inde. Pretože on si ma vyhliadol pre moju svojskú povahu a pozdvihol ma. Spolupracovala som tiež s Milanom Lasicom, ďalším Slovákom, na ktorého mám neuveriteľne krásne spomienky.
-
V detstve ste sa vrhli do vody po hlave a tak ste sa naučili plávať, ostalo vám to i v dospelosti?
Áno. Ale s pribúdajúcim vekom ste opatrnejší. (smiech) Jednak si už uvedomujete viac riziká. Človek má viac obrúsené hrany, ale keby som sa do všetkého nevrhala po hlave, tak by som už napríklad teraz nespievala. Kto vie? A som za to rada.
Hovorí sa, že vek je len číslo, no ja to hovorím inak. Obal dobrý, vnútrajšok adekvátny.
-
Máte za sebou veľa krásnych spoluprác. Je nejaká spolupráca, ktorú by ste ešte túžili realizovať? Taký váš tajný nesplnený sen?
Mne sa splnil vlastne jeden sen. Objavila som Ľubicu Čekovskú ako autorku a mala som šťastie, že som sa s ňou zoznámila. Stalo sa tak pred dvoma rokmi, keď som si preberala na Bratislavskom hrade cenu, ktorá sa udeľuje každý rok rôznym profesiám a tiež umelcom za prínos. Vtedy som ju oslovila pre spoluprácu a ona súhlasila. Rada by som s ňou chcela spolupracovať viac. Tiež musím spomenúť ešte jednu spoluprácu. Kedysi som sa veľmi dobre poznala s pianistom, dirigentom a aranžérom Petrom Breinerom, ktorý pre mňa zaranžoval v roku 1986 českú pieseň s krásnym textom Eduarda Pergnera Drahý vánku můj. Urobil to pre Slovenskú filharmóniu, takže mám vďaka nemu krásnu nahrávku so Slovenskou filharmóniou. Veľmi rada na to spomínam. Je to úžasný muzikant. Napriek tomu, že žije v zahraničí, sme v úzkom kontakte a na sociálnych sieťach sledujem, čo aktuálne robí, kde tu na Slovensku práve diriguje.
-
Mali ste teraz životné jubileum, čo by ste odkázali ženám? Čím by ste ich povzbudili, aby ich vek nezastavil na ceste za splnením svojich snov?
Hovorí sa, že vek je len číslo, no ja to hovorím inak. Obal dobrý, vnútrajšok adekvátny. (smiech) Treba byť optimistom a dobre naladený a nerobiť z vecí veľkú vedu. To hovorí tá pravá. (smiech) No ja si to môžem dovoliť povedať, lebo som v znamení blížencov. U mňa platí chvíľku tak a za chvíľu inak. Samozrejme i ja bývam niekedy pesimistická a vidím veci čierno, ale za okamih sa to zmení. Musíte mať okolo seba dobrých priateľov, mať dobrú náladu a tiež snažiť sa byť zdravý. Mňa udržuje v zdraví, že robím to, čo mám rada.
-
Čo robíte konkrétne preto, že vyzeráte tak skvelo a boli plná elánu a energie?
Mám priateľov lekárov, ktorých si vážim, ako som v úvode hovorila a rada za nimi chodím a hovorím im rôzne diagnózy, čo by mi napríklad mohlo byť. (smiech) Preto mojim obľúbeným seriálom je Doktor z hôr. A aj preto, že mám rada hory. Pre svoje zdravie navštevujem často kryokomoru. Odporúčam to každému. Táto procedúra je veľmi zdravá pre hlasivky, preto tam stretávam známych operných spevákov. Keď napadne sneh a mám čas, tak chodievam na bežky. Obľubujem šport, ale nie skupinový. Ja som totiž kochací typ. Tiež pre lepšie zdravie pomáha dobre sa vyspať. Spánok je alfou a omegou všetkého.
Keby som mala hovoriť o kozmetike, ja nie som tá pravá. Používam totiž všetko, čo mi príde pod ruku. Maminka mala krásnu pleť až do neskorého veku a tiež to nejako nepreháňala s kozmetikou. Vždy mi kládla na srdce, že je dôležité sa dobre odlíčiť, takže to mi zaberie najviac času. No to odličovanie niekedy dá zabrať. (smiech)
Ja si tak exotická nepripadám. Som len obyčajná ženská.
Čo sa týka vlasov, nie je to vždy jednoduché. Tieto vlasy sa totiž nestrihajú, ale tvarujú, pretože keď sú mokré, tak sú rovné. Keď uschnú, ich tvar sa zmení. Musí ma preto strihať iba kaderníčka, ktorá vie pracovať s kučeravými vlasmi. Napríklad v Prahe to vie iba jedna jediná, ktorú navštevujem. Vlasy sa iba zasucha tvarujú. Je to teda zložité, ale je to moje.
-
Po kom ste podedili tento exotický zjav?
To nikto nevie, pretože mama takéto vlasy nemala. Bola kultivovane krásna žena. Otec bol síce kučeravý, ale nie tak ako ja. Raz ma zastavila moja susedka a hovorí: ,Jitka, nemusíte mi na to odpovedať, ale vraj si vás mama priviezla z Egypta?‘, takže neviem. Možno nejaké vetvy tam budú, babička, prababička… ale ja si tak exotická nepripadám. Som len obyčajná ženská. (smiech)
