Ako predstaviť film bez toho, aby sa z neho prezradilo príliš veľa? Práve to bola hlavná výzva pri tvorbe upútavky na nový film režiséra Jana Svěráka Pět švestek, ktorý vstupuje do kín 28. mája 2026. „Trailer by mal film stručne predstaviť, aby divák vedel, aký druh zážitku ho v kine čaká. Nemal by to byť stručný obsah deja ani zostrih tých najlepších gagov, lebo potom ho v kine už nič neprekvapí,“ hovorí režisér.
Strih traileru mal na starosti Filip Malásek, ktorý so Svěrákom spolupracoval už na úspešných filmoch Kuky sa vracia a Traja bratia. „Je to krásna svěrákovská komédia,“ zveril sa Malásek. „A tam je úloha vždy ťažká – ukázať humor a pritom nič neprezradiť. V traileri musíte len naznačovať, mať dobré tempo a silné emócie.“ Práve tie podľa neho nesú aj detaily hereckých es, ako sú Petr Kostka, Oldřich Kaiser alebo Dana Syslová. „Filipovi sa podarilo presne to, čo som si želal,“ doplnil Jan Svěrák. „Ukázať film taký, aký je – veselý aj dojímavý, a pritom neprezradiť zápletku a nepokaziť divákovi zábavu.“
A práve taký je film Pět švestek. Hravá, dojímavá a miestami až dobrodružná komédia rozpráva príbeh piatich priateľov, ktorí sa rozhodnú vziať život ešte raz do vlastných rúk – a vyplávať na more. „Je to komédia o dvoch rebelujúcich starenkách a troch starcoch, ktorí sa vydajú na plavbu bez dozoru dospelých,“ tvrdí s nadsádzkou režisér.
Nápad na film vznikol prirodzene – z debát o starnutí, slobode a odvahu zmeniť svoj život. „Na tých najkrajších miestach sa vždy niekto posťažuje: ‚Zatiaľ to ide, ale čo keď už nebudeme môcť?‘ A tak vznikla myšlienka na príbeh o partii starých ľudí, ktorí sa vydajú na svoju poslednú plavbu,“ opisuje Jan Svěrák. Názov filmu má pritom symbolický význam: „Zbaliť si svojich päť sliviek znamená odísť len s tým najnutnejším. Ale zároveň je to aj prejav odvahy – odísť od niečoho otvára možnosť prísť k niečomu novému.“
Významnú úlohu v upútavke aj v samotnom filme hrá hudba. Tú zložil držiteľ ceny Český lev Michal Novinski, ktorý k spolupráci pozval britskú hudobníčku slovenského pôvodu Ninu Kohout. „Z tej hudby som naozaj nadšený a verím, že diváci budú tiež,“ vysvetlil Svěrák. „Je emotívna, prekvapivá, úprimná a miestami až drzá.“ Už v upútavke zaznie napríklad zborové pískanie, ktoré podčiarkuje jej špecifickú atmosféru.
Film stojí na silnom hereckom obsadení – Lenka Termerová, Oldřich Kaiser, Petr Kostka, Dana Syslová a Jan Vlasák – a vznikal v autentickom prostredí na mori. „Natáčali sme tri týždne na malom katamaráne uprostred šírych vôd. Myslím, že nám to prospelo. Naše kosti, svaly a celý ten chátrajúci organizmus… všetko ožilo. Išiel by som znova,“ rozprával s úsmevom Petr Kostka. Dana Syslová dodala: „Boli sme strašne starí a bezmocní, a napriek tomu sme to zvládli. A bolo to krásne.“
Filmový plagát
Okrem traileru zohráva dôležitú úlohu aj vizuálna komunikácia, konkrétne výrazný filmový plagát. „Diváci sa rozhodujú podľa toho, kto vo filme hrá, a až potom ich zaujíma, o čom to je,“ hovorí Svěrák. „Preto sú na plagátoch zvyčajne tváre hviezd. Keď vo filme hrá viac hviezd, aby sa tam všetky zmestili, grafici z nich neradi robia to, čomu hovoria ‚hrozno‘. Hlavná hviezda je väčšia, ostatné tváre sa tlačia okolo nej ako bobule hrozna. Potom sú plagáty dosť podobné, až sú niekedy takmer zameniteľné. A to je v rozpore s ich zmyslom, dobrý plagát musí predovšetkým upútať. Predstavoval som si, že by sme tam nemali mať vôbec tváre, len more, plachetnicu… ale to by potom mohlo vyzerať ako reklama na cestovnú kanceláriu,“ dodáva režisér.
S touto úlohou oslovil výtvarníka Jana Poukara. „Vytvoriť plagát pre Jana Svěráka bola obrovská česť,“ vysvetlil Poukar. „Práve jeho film Tmavomodrý svet ma kedysi nasmeroval k láske k českej kinematografii a k profesii tvorcu filmových plagátov. Pri vizuále k filmu Pět švestek sme chceli zdôrazniť krehkosť, voľnosť a zvláštnosť situácie, do ktorej môžu človeka priviesť jeho životné rozhodnutia. Oblohu nad hrdinami sme preto zámerne nechali veľkoryso priestrannú, aby v morských vlnách pod ňou pôsobili tak trochu stratení. Pre názov filmu sme sa inšpirovali Snellenovou tabuľkou na meranie zraku, ktorú poznáme z detstva z lekárskych ordinácií. Získali sme tak nielen ďalšiu významovú rovinu, ale aj pozornosť diváka, ktorú venuje rozlúšteniu názvu. Všetko ešte umocňuje typografia inšpirovaná písaným písmom na pohľadniciach z dovolenky.“
