Zámok Mníšek pod Brdy vyzerá ako miesto, kde by sa každú chvíľu mohla objaviť princezná. Jedna rozprávka sa tu naozaj nakrúcala. Pri návšteve však najviac prekvapia príbehy skutočných ľudí, ktorí v zámku bývali – a malý kohút, ktorý podľa miestnej povesti rozhodol o jeho podobe.
Skúste si pri príchode k zámku Mníšek pod Brdy spočítať veže. Jedna, druhá, tretia… a ďalej už nič. Ak čakáte štyri, nie ste sami. Chýbajúca veža patrí k otázkam, ktoré tu návštevníci kladú najčastejšie. Odpoveď od sprievodkyne Anny Čelouchovej sa začína dohodou s čertom a končí zakikiríkaním kohúta.
Podľa povesti mal čert postaviť zámok za jedinú noc. Keď mu zostávalo dokončiť poslednú vežu, staviteľ ešte za tmy vypustil kohúta. Čert po jeho zakikiríkaní uveril, že už svitá, a stavbu nechal tak. Vežu údajne odniesol a pustil až pri Příbrami. Čelouchová upozorňuje, že sa rozprávajú aj ďalšie verzie: v jednej čert vežu odnáša počas búrky a po zakikiríkaní kohúta stratí svoju moc.
Na nádvorí sa pri takom príbehu dá na chvíľu zabudnúť, že stojíme pred skutočnou historickou stavbou. Lenže práve to robí Mníšek zaujímavým. Povesť vysvetľuje tri veže po svojom, zatiaľ čo dejiny vedú k Servácovi Engelovi z Engelsflussu, ktorý po tridsaťročnej vojne zničené sídlo obnovil. Pri prehliadke zaznieva aj výklad, podľa ktorého mali tri veže odkazovať na Svätú Trojicu.
Prečítajte si aj: Celý život lámal ženské srdcia. Zlomila napokon mladá Dorotka srdce Casanovovi?
V zámockej izbe si všimnete veci, ktoré poznáte aj z domu
V mnohých zámkoch sa človek obdivuje najmä veľkým sálam. V Mníšku stoja za pozornosť aj menšie miestnosti. Zámok približuje život svojich obyvateľov na začiatku 20. storočia, a to cez reprezentatívne salóny i súkromné izby. Na prehliadke sa preto nepozeráte iba na nábytok za ochrannou šnúrou. Objavujete predmety, pri ktorých si viete predstaviť každodenné ráno, návštevu či rodinné popoludnie.
V jednej izbe stojí klavír s otvorenými notami. Inde čaká posteľ s vyrezávaným čelom, kreslá, fotografie alebo toaletný stolík. Zaujme aj starší telefón bez číselníka: kto chcel niekomu zavolať, potreboval spojenie cez ústredňu. Takéto detaily pomáhajú pochopiť, ako sa bývalo v čase, keď sa technické novinky dostávali aj za múry šľachtických sídel.
Poslednými majiteľmi zámku boli Theodorich Kast z Ebelsbergu a jeho manželka Terézia. Kast nechal sídlo na začiatku minulého storočia výrazne upraviť. Počas návštevy kastelán Petr Digrin a sprievodkyňa Anna Čelouchová rozprávajú o manželoch aj cez ich záujmy: Theodorich rád poľoval, Terézia fotografovala. Z izieb a fotografií sa postupne skladá obraz rodiny, ktorá tu skutočne žila.
Jej príbeh sa však neskončil pokojne. V roku 1945 zámok vyplienili a neskôr skonfiškovali. Dlhý čas slúžil na uloženie archívnych fondov. Rozsiahla obnova sa začala až po roku 2000, keď ho prevzal Národný pamiatkový ústav. Dnešné zariadené interiéry sú výsledkom práce, ktorá návštevníkom znovu umožnila nahliadnuť do života zámku za prvej republiky.
Domček pre bábiky, ktorý sa dal rozsvietiť
Ak vyrážate na výlet s deťmi, v Mníšku nemusíte čakať, kedy ich prestanú baviť historické dátumy. V detskej izbe sú hračky a hry, ktoré vedia zaujať aj bez dlhého vysvetľovania. Niektoré majú princíp známy dodnes, len ich podoba je iná. Sprievodkyňa ukazuje napríklad dobové hry, školské pomôcky či terárium, v ktorom deti chovali rosničku.
Osobitnú pozornosť púta domček pre bábiky. Už v čase svojho používania mal elektrické osvetlenie. „Keď dnešné deti vidia domček pre bábiky, tak sú z neho celkom unesené,“ hovorí Anna Čelouchová. Niet sa čomu čudovať: aj po rokoch sa dá pred ním zastaviť a predstavovať si, kto rozsvecoval jeho drobné izby.
Zámok má pre rodiny aj rozprávkovú spojitosť, ktorú deti možno poznajú z obrazovky. Nakrúcala sa tu rozprávka Tajemství staré bambitky 2 a návštevníci môžu vidieť výstavu venovanú filmu vrátane trónu a kostýmov. Zámok ponúka aj osobitné rozprávkové prehliadky pre deti. Pred výletom sa oplatí pozrieť aktuálny program, pretože rodinné prehliadky majú vlastné termíny a trasu.
Malý výlet navyše, na ktorý sa nezabúda
Po prehliadke zámku sa oplatí obrátiť pohľad k zalesnenému hrebeňu nad mestom. Tam leží Barokový areál Skalka s kostolíkom svätej Márie Magdalény, bývalým kláštorom, pustovňou a krížovou cestou. Je spojený s rodom Engelovcov, ktorý formoval aj podobu zámku. Z výšky sa otvára pohľad späť na Mníšek a jeho tri veže.
Skalka pôsobí pokojne, no jej kostolík prežil dramatické obdobie. Ťažba železnej rudy pod areálom poškodila stavbu natoľko, že sa podľa správcu Luboša Kožíška posunula približne o 70 centimetrov smerom k okraju svahu. Najviac zasiahnutá časť klesla o viac než meter. Na fasáde možno dodnes vidieť nerovnú rímsu a praskliny, na ktoré Kožíšek návštevníkov upozorňuje. Kostolík pri záchrane spevnili oceľovými obručami a stabilizovali aj svah pod ním. Vo vnútri pokračuje obnova výzdoby umelej jaskyne, ktorá pripomína príbeh svätej Márie Magdalény.
Mníšek pod Brdy tak ponúka výlet s dvoma celkom odlišnými náladami. V zámku sa dá sledovať povesť o čertovi, filmová rozprávka aj každodennosť posledných obyvateľov. Na Skalke zas stojíte pri kostolíku, ktorý sa napriek vážnemu poškodeniu podarilo zachovať. A keď sa napokon vrátite pohľadom k zámku, tri veže vám už zrejme nepripadnú zvláštne. Budú pripomínať príbeh, ktorým sa celý výlet začal.
