Každou ďalšou zapálenou sviečkou na adventnom venci atmosféra hustne, tým viac, ako sa snažíme vyladiť na vlnu radosti, skromnosti a pokoja. Čo robíme zle? A ako zvládnuť Vianoce bez stresu?
Máme to v sebe zakorenené. Vianoce a Nový rok mnohí vnímame ako príležitosť na pozitívny obrat, dobehnutie zmeškaného či odmenu za celý rok driny. Preto to musí byť dokonalé a všetko ísť podľa plánu. Neuvedomujeme si, že práve preto, že od sviatkov očakávame viac ako od bežných dní, podvedome tvoríme vyššie nároky – na nás samotných, aby sme aj za cenu emocionálneho vyčerpania tú „predpísanú“ mágiu vyčarovali. Lebo ak si nespravíme pekné chvíle teraz, tak kedy inokedy? V súčasnej dobe zamorenej obrázkami perfektnosti, ktorú máme nielen produkovať, ale aj precítiť, je to bez stresu takmer nemožné. Škodia sviatky svojimi tradíciami a predsavzatiami duševnému zdraviu, alebo je problém v tom, ako s nimi zvyčajne nakladáme?
Dvojaký účinok sviatkov
Podľa prieskumu Americkej psychologickej asociácie viac ako v iné dni roka cez sviatky stresuje vyše 41 % ľudí a medzi najčastejšími zdrojmi stresu býva nedostatočný čas na prípravy, problémy so zabezpečením peňazí, vhodných darčekov či rodinné konflikty. Z výskumu šťastia na Wharton School Univerzity v Pensylvánii z údajov od dvadsiatich tisícov ľudí však pomerne prekvapivo vysvitlo, že počas sviatkov zažívame väčší pocit šťastia ako inokedy – a to konkrétne počas Štedrého dňa a na Silvestra. Vďačíme tomu kontaktu s blízkymi, nech už prinášajú aj tradičné konflikty. Ako to teda je?
Podľa sociológa Lukáša Kakrdu vianočné zvyky mávajú na naše duševné zdravie naozaj dvojaký účinok. „Na jednej strane dokážu posilňovať pocit súdržnosti a pomáhať nám vnímať vianočný čas ako obdobie, kedy sa upevňujú rodinné väzby a rozvíja komunitný duch. Opakujúce sa rituály, ako pečenie koláčov alebo zdobenie stromčeka môžu poskytovať pocit istoty a stability, čo má upokojujúci účinok. Na druhej strane však niekedy vyvolávajú tlak na dosiahnutie ‚dokonalého‘ prežívania Vianoc,“ upozorňuje odborník, že ak sa takéto očakávania nedaria naplniť, môžu viesť k frustrácii, únave a stresu.
Siete spúšťajú porovnávanie
Možno ste si aj boli ochotní odpustiť drobné prehrešky v prípravách, kým ste na facebooku nezbadali parádnejší stromček kolegyne, či sviatkujúcu kamarátku na pláži. Ako hovorí sociológ, fenomén čo najdokonalejších Vianoc veľa krát zvýrazňujú práve sociálne médiá. „Sociálne siete často predstavujú Vianoce a novoročné predsavzatia idealizovaným spôsobom, ktorý je skôr vzdialený realite bežných ľudí. Tieto ‚dokonalé‘ obrázky a videá môžu vyvolávať pocit nedostatočnosti alebo menejcennosti u divákov, čo sociológia označuje za ‚sociálne porovnávanie‘,“ vysvetľuje Lukáš Kakrda. Porovnávame sa s neporovnateľným ideálom, lebo ten neexistuje. Výsledkom je pokles sebavedomia a stres, prehnané požiadavky na seba aj ostatných – a teda potenciál na pokazené Vianoce.
Delegujte a oddychujte
Ak to zatiaľ zhrnieme, stres môžu vyvolávať objektívne situácie – ako sú financie, či pracovné vyťaženie, no z veľkej časti subjektívne faktory, kedy si nad sebou vytvoríme imaginárneho kritika, ktorý nás karhá za každú maličkosť. Dokonca aj za to, že vôbec stresujeme! Oba faktory dokážete vyriešiť zmenou vnútorného dialógu, ktorý so sebou vediete. Podľa psychológov spoločenský stres totiž v skutočnosti podnecuje strach zo zlyhania a hodnotenia druhými, ktoré sa však často odohráva iba v našej hlave. Na vysoké očakávania od vás svoje okolie tým „naučíte“ až sekundárne. Riešenie? Dovoľte si trocha zlenivieť a starať sa o seba.
„Predvianočné plánovanie a delegovanie úloh môže z hľadiska sociológie zlepšiť zážitok zo sviatkov tým, že zníži pocit zodpovednosti jednotlivca za dokonalý priebeh Vianoc. Keď sa rodina a domáce úlohy rozdelia medzi viac ľudí, vytvára to pocit rovnováhy a spolupráce. Tento prístup zaisťuje, že vianočné prípravy sú menej stresujúce a viac o spoločnom úsilí, čo posilňuje kolektívneho ducha a zmierňuje úzkosť z preťaženia jednej osoby,“ odporúča odborník Kakrda.
Pomôže napríklad, ak si úlohy spoločne zoradíte podľa dôležitosti. Umyté okná môžu byť pokojne posledné. Počas ich vykonávania si budete robiť krátke prestávky a doprajete si čas na vyventilovanie. Dôležité je nezanedbávať ani svoje fyzické a psychické zdravie na úkor povinností. „V čase príprav si nemusíte uvedomiť, že vám dochádza dôležitý liek, vitamíny či horčík proti stresu. Aj lieky si dnes môžete jednoducho nechať doniesť domov podobne ako donášku jedla,“ má praktický tip Kristína Chabadová, predsedníčka OZ Medicamentum, ktoré zabezpečuje bezplatné doručovanie liekov na predpis až domov.
Prečítajte si aj: Ako ďalej po nevere? Odpustiť či neodpustiť?
Každý deň nový začiatok
Nepodarilo sa to úplne podľa vašich predstáv a zaprisahávate sa, že ďalšie sviatky už budú konečne „normálne“? Predsavzatia sú kapitola sama o sebe. „Ako na nový rok, tak po celý rok“ – ak si toto príslovie príliš pustíte k telu, riskujete nebezpečné zacyklenie v prestrelených nárokoch – schudnem, zarobím viac, budem milšia, nebudem stresovať. Je samozrejme v poriadku snažiť sa zlepšovať, dôležité je prispôsobiť sa možnostiam a schopnostiam. „Novoročné predsavzatia sú medzi mladšími generáciami populárne a často sa zameriavajú na osobný rozvoj a dosiahnutie cieľov. Staršie generácie môžu vnímať predsavzatia skôr ako spôsob udržania zdravia alebo finančnej stability,“ hovorí sociológ a dodáva, že to čo obe vekové skupiny určite spája, je zvyčajne postupný pokles motivácie záväzky splniť.
Prvým dôvodom, prečo v nich často zlyhávame, je podľa neho nerealistické nastavenie cieľov. Sú príliš vysoké a nekonkrétne, a teda ťažko dosiahnuteľné. Na neúspechu sa môže podpísať aj nedostatočné plánovanie a podpora okolia. „Strata motivácie je dôsledkom aj toho, že naša spoločnosť kladie veľký dôraz na rýchly úspech. Keď výsledky neprichádzajú okamžite, ľudia strácajú záujem pokračovať,“ dopĺňa Lukáš Kakrda.
Z toho vyplýva aj to, ako sa nesklamať. Za prvé: očakávanie vydeľte dvoma, nemusíte prestať jesť sladké úplne, stačí iba pár dní v týždni. Za druhé: dobre plánujte, začnite od podlahy, od čiastkových krokov. Postupne po týždňoch, či mesiacoch počas celého roka pridávajte ďalšie. Za tretie: neponáhľajte sa, doprajte si individuálne tempo aj priestor na prehrešky a chyby. Najdôležitejším býva však vnútorné nastavenie – skutočný „nový začiatok“ začína každý jeden deň, nie len na nový rok.
