Predstavte si, že chcete vedieť, aké bude počasie, no nemáte mobil, internet ani televíziu. V Piešťanoch stačilo pred viac ako storočím zájsť na promenádu a zastaviť sa pri meteorologickom stĺpe. Technologická vychytávka svojej doby ukazovala teplotu, tlak či vlhkosť vzduchu. Vzácny stĺp z roku 1910 sa teraz po náročnom reštaurovaní vracia do pôvodnej krásy. A jeho príbeh ukrýva niekoľko prekvapení.
Dnes sa naň možno pozeráme ako na romantickú pripomienku starých čias. Pred 116 rokmi však bol meteorologický stĺp v Piešťanoch niečím úplne iným. Predstavoval modernú technológiu, ktorá mala svoje pevné miesto v živote kúpeľného mesta. Ľudia sa pri ňom mohli zastaviť počas prechádzky po promenáde a pozrieť si meteorologické údaje bez toho, aby potrebovali elektrinu či akúkoľvek elektroniku. A hoci sa svet odvtedy dramaticky zmenil, stĺp zostal. Roky však na ňom zanechali také výrazné stopy, že mu hrozila definitívna strata. Jeho záchrana preto nebola iba otázkou estetickej obnovy, ale doslova bojom s časom.
Takto vyzerala „aplikácia na počasie“ našich predkov
Porovnávať viac ako storočný meteorologický stĺp so smartfónom môže znieť úsmevne. Matej Panák, predseda občianskeho združenia optimisti, však našiel prirovnanie, ktoré jeho význam vystihuje veľmi presne. „Dnes máme predpoveď počasia aj na týždeň dopredu v mobile, no v roku 1900 bol meteorologický stĺp high-tech zariadením. S trochou nadsadenia môžeme povedať, že je to vlastne veľká dobová aplikácia,“ hovorí. Stĺp totiž nebol iba ozdobou parku.
Nachádzali sa v ňom prístroje, pomocou ktorých bolo možné sledovať teplotu, tlak a vlhkosť vzduchu. A na fungovanie nepotrebovali batérie, nabíjačku ani elektrickú zásuvku. „Stĺp je mechanika v najčistejšej forme, s osadenými prístrojmi, ktoré fungovali bez batérií a elektriny, len vďaka fyzikálnym zákonom,“ približuje Panák.
Barometer využíval na meranie tlaku vzduchu ortuť alebo kovové pružiny, hygrometer dokázal zisťovať vlhkosť prostredníctvom rozpínania štetín z konských chvostov a bimetalové pásiky v teplomere sa ohýbali podľa teploty. Znie to ako malá hodina fyziky pod holým nebom. A presne takúto funkciu môže mať obnovený stĺp aj dnes.
Je jediný svojho typu na Slovensku
Historických objektov je v slovenských mestách veľa, no piešťanský meteorologický stĺp má jednu výnimočnú vlastnosť. Ide o jediný zachovaný stĺp svojho typu na Slovensku. Jeho história siaha do roku 1910. Stĺp vyrobil Heinrich Kappeller z Viedne a do Piešťan sa dostal na objednávku Winterovcov. Osadený bol koncom augusta na dnešnej ulici Sad Andreja Kmeťa. V časoch svojej najväčšej slávy nebol iba symbolom technického pokroku. Predstavoval tiež ukážku kvalitného remesla a patril k atmosfére elegantného kúpeľného mesta.
Predstavme si Piešťany na začiatku 20. storočia. Kúpeľní hostia sa prechádzajú parkom, zastavujú sa na promenáde a popri spoločenských stretnutiach či procedúrach ich zaujíma aj počasie. Meteorologický stĺp do takéhoto prostredia dokonale zapadal. Bol praktický, elegantný a moderný.
Koľko stál? Suma vás možno prekvapí
Zaujímavé okolnosti jeho vzniku sa podarilo odhaliť až vďaka pátraniu v historických materiáloch. Informácií o stĺpe totiž spočiatku nebolo veľa. „Stále sme chceli ísť ďalej a zistiť o stĺbe viac, no nikto o ňom nemal žiadne informácie. Prvou indíciou pre nás bola stará pohľadnica z roku 1910 a neskôr záznam v účtovných knihách kúpeľov o preplatení faktúry pre p. Heinricha Kapellera z Viedne,“ opisuje Panák. Práve účtovné záznamy prezradili aj jeho cenu. Stĺp stál 3 080 korún, čo zodpovedalo približne dvadsiatim platom vtedajšieho robotníka. Ako dátum kúpy či úhrady dokumenty uvádzajú 29. august 1910.
Už samotná suma naznačuje, že nešlo o obyčajnú drobnosť umiestnenú v parku. Mesto získalo hodnotné technické a zároveň reprezentatívne zariadenie.
Roky ho však takmer zničili
Storočie pod holým nebom si vypýtalo svoju daň. Meteorologický stĺp bol poškodený koróziou, niektoré prístroje chýbali a iné nefungovali. Najväčší problém však nebolo na prvý pohľad ani vidieť. Konštrukcia bola vážne poškodená zvnútra. „Keďže bol stĺp v dezolátnom stave a zvnútra doslova rozpadnutý, jeho demontáž prišla doslova v hodine dvanástej. Bez odborného zásahu by nám hrozila jeho definitívna strata,“ upozorňuje Matej Panák.
Demontáž sa uskutočnila 23. júna a nasledoval odborný reštaurátorský výskum. A práve ten priniesol jedno z najväčších prekvapení celej obnovy.
Ako vlastne meteorologický stĺp vyzeral v roku 1910?
Odpoveď nebola taká jednoduchá, ako by sa mohlo zdať. Za viac ako storočie sa jeho vzhľad opakovane menil a pribúdali ďalšie a ďalšie nátery. Reštaurátorský výskum trvajúci približne päť mesiacov odhalil až deväť vrstiev farby. Pod nimi sa podarilo nájsť stopu pôvodnej podoby. Výsledok môže prekvapiť každého, kto si stĺp pamätá z posledných rokov. Po obnove dostane tmavozelenú farbu doplnenú zlatými prvkami – teda vzhľad vychádzajúci z jeho pôvodnej farebnosti. Nejde preto iba o opravu poškodeného kovu. Cieľom je čo najvernejšie vrátiť Piešťanom objekt, aký mohli v parku obdivovať kúpeľní hostia na začiatku minulého storočia.
Vo vnútri nebude iba prázdna schránka
Ešte zaujímavejšie je to, čo návštevníci nájdu vo vnútri. Stĺp má byť opäť osadený funkčnými prístrojmi. Medzi nimi sa objaví napríklad barometer z roku 1905. Zároveň sa počíta s prvkami, ktoré majú históriu priblížiť dnešnej generácii interaktívnejším spôsobom. A práve spojenie minulosti so súčasnosťou môže z nenápadného objektu urobiť jednu zo zaujímavých zastávok pri prechádzke Piešťanmi. Starší návštevníci si možno spomenú, ako stĺp vyzeral v minulosti. Deti zase uvidia, ako sa dali získavať informácie o počasí bez displejov a elektroniky.
Za záchranou stoja optimisti
Veľký podiel na tom, že historický stĺp nezmizol, má občianske združenie optimisti, o. z. O jeho obnovu sa jeho členovia usilujú od roku 2021 a samotné združenie vzniklo práve s cieľom pomôcť zachrániť tento historický skvost v centre Piešťan.
Projektový tím tvoria Matej Panák, Erik Rybárik a Alena Panáková. Odborným garantom rekonštrukcie je PhDr. Vladimír Krupa, riaditeľ Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch, pričom stĺp reštauruje akad. soch. Stanislav Kožela.
Optimisti vnímajú pamiatku aj ako pripomienku dôvery vo vedu, meranie a poznanie. Meteorologický stĺp totiž ukazoval ľuďom už pred viac ako storočím, že počasie nemusí byť iba predmetom porekadiel či odhadov – možno ho merať a skúmať.
Obnova stojí tisíce eur, pomohla aj verejnosť
Záchrana viac ako storočného technického unikátu nie je jednoduchá ani lacná. Rekonštrukciu podporil sumou 28-tisíc eur Trnavský samosprávny kraj prostredníctvom Krajskej inovačnej a rozvojovej agentúry v rámci Schémy pomoci na podporu rozvoja cestovného ruchu cez oblastnú organizáciu cestovného ruchu Rezort Piešťany. Medzi partnerov patria tiež Pražiareň kávy Classic coffee, mesto Piešťany a dobrovoľní darcovia. Technickú podporu zabezpečujú Služby mesta Piešťany. Vyhlásená bola aj verejná zbierka, ktorá má pomôcť s kompletným dokončením projektu vrátane osadenia informačných tabúľ.
Kedy ho opäť uvidia návštevníci Piešťan?
Aj termín plánovaného odhalenia má svoju symboliku. Zreštaurovaný meteorologický stĺp chcú slávnostne predstaviť verejnosti v piatok 28. augusta na jeho pôvodnom mieste v Piešťanskom parku. Len o deň neskôr totiž uplynie presne 116 rokov od dátumu, ktorý sa podarilo nájsť v historických dokumentoch. „Pôvodný dátum osadenia stĺpa bol 29. august 1910 a my by sme chceli na túto históriu nadviazať a stĺp slávnostne odhaliť v jeho zreštaurovanej podobe 28. augusta,“ vysvetľuje na Panák.
Tento stĺp videli celé generácie Piešťancov. Prežil obdobie Rakúsko-Uhorska, dve svetové vojny, vznik Československa, desaťročia socializmu aj príchod internetu a smartfónov. Z technickej novinky sa postupne stal historický predmet a napokon pamiatka, ktorej hrozil zánik.
„Keď sa na stĺp pozriete nabudúce, už to možno pre vás nebude len stará búdka v parku, ale jedinečný svedok minulosti, ktorý potrebuje pomoc,“ zhodujú sa členovia združenia. Po jeho návrate sa pri ňom oplatí na chvíľu zastaviť. Nie preto, aby ste zistili, či bude zajtra pršať – na to už pravdepodobne vytiahnete telefón. Ale preto, aby ste si pozreli „aplikáciu na počasie“ starú viac ako sto rokov, ktorá ukazuje, ako rýchlo sa menia technológie.
