Vedeli ste, že po rokoch spolužitia sa môže objaviť aj rovnaká duševná porucha manželov? Aspoň tak tvrdí najnovšia štúdia.
Predstavte si manželský pár, ktorý spolu žije desaťročia. Delia sa o radosti, starosti, každodenné rituály aj životné výzvy. Nová rozsiahla štúdia však naznačuje, že spolu nezdieľajú len spomienky či zvyky, ale časom aj rovnakú duševnú poruchu manželov. Tento zaujímavý, no zároveň znepokojujúci jav odhaľuje, že duševné zdravie partnerov je prepojené omnoho viac, než sme si doteraz mysleli.
Čo zistila obrovská štúdia?
Vedci skúmali dáta od takmer 15 miliónov ľudí z Taiwanu, Dánska a Švédska. Výsledky publikované v prestížnom časopise Nature Human Behaviour ukázali, že ľudia s duševnou poruchou si častejšie vyberajú partnera s podobným problémom, než niekoho bez diagnózy.
Nejde len o to, že sa dvaja podobní ľudia stretnú. Výskum poukázal na to, že manželia sú často diagnostikovaní tou istou chorobou – či už ide o depresiu, úzkosť, bipolárnu poruchu, schizofréniu, ADHD, autizmus, obsedantno-kompulzívnu poruchu, poruchy príjmu potravy alebo závislosti.
Prečítajte si aj: Zdravý vzťah bez hádok? Omyl! Koučka vysvetľuje, prečo sa máte občas pohádať
Rovnaká duševná porucha manželov. Prečo sa to deje? Tri hlavné vysvetlenia
Odborníci priznávajú, že štúdia je pozorovacia, preto neexistuje jednoznačná príčina. No vedci pomenovali tri kľúčové faktory:
- Podobnosť priťahuje podobnosť
Ľudia inklinujú k partnerom, ktorí im rozumejú. Ak má niekto skúsenosť s depresiou či úzkosťou, prirodzene si lepšie porozumie s človekom, ktorý prešiel niečím podobným. - Život v rovnakom prostredí
Manželia si postupne osvojujú podobné návyky a reagujú na rovnaké stresové situácie. Tento fenomén nazývaný konvergencia môže spôsobiť, že sa u oboch partnerov prejavia rovnaké príznaky. - Sociálna stigma
Duševné choroby sú stále tabu. Ľudia s diagnózou majú často zúžený okruh potenciálnych partnerov, čo vedie k vyššej pravdepodobnosti, že sa spoja s niekým s podobnými ťažkosťami.
Dopad na deti
Ešte závažnejším zistením je, že deti dvoch rodičov s rovnakou diagnózou majú viac než dvojnásobné riziko, že u nich prepukne tá istá porucha. Toto platí najmä pri schizofrénii, bipolárnej poruche, depresiách a závislostiach, kde genetika hrá výraznú úlohu.
Nejde o kultúrnu zvláštnosť
Aby vedci vylúčili vplyv prostredia či kultúrnych zvyklostí, porovnali dáta z rôznych krajín a generácií – od ľudí narodených v 30. rokoch minulého storočia až po tých, ktorí sa narodili v 90. rokoch. Vzorec sa opakoval stále rovnako, čo naznačuje, že ide o základný princíp ľudských vzťahov, nie len lokálny fenomén.
Duševné zdravie je na vzostupe témou číslo jeden
Po pandémii sa počet ľudí vyhľadávajúcich odbornú pomoc zvýšil o 40 %. Len v Británii trpí ADHD podľa analýz až 2,5 milióna ľudí. Zarážajúce sú aj čísla týkajúce sa detí – takmer štvrtina z nich má dnes „pravdepodobnú duševnú poruchu“.
Rodičia i odborníci upozorňujú, že práve lockdowny a izolácia zanechali na deťoch hlboké stopy. Strata sociálnych kontaktov, oneskorený vývoj komunikácie a obmedzené možnosti pohybu sa podpísali pod prudký nárast psychických problémov u mladej generácie.
Čo si z toho vziať?
Štúdia nám neprináša jednoduché odpovede, ale skôr otvára nové otázky. Možno je výber partnera s podobnou skúsenosťou prejavom hľadania porozumenia. Možno spoločné prostredie a stresy spôsobujú, že sa poruchy navzájom „naučíme“. A možno ide o kombináciu všetkého dohromady.
Jedno je však jasné: rovnaká duševná porucha manželov nie je ojedinelý jav, ale trend, ktorý presahuje generácie aj kontinenty.
Praktický odkaz pre páry
Ak sa v manželstve objavia príznaky psychických ťažkostí u jedného partnera, netreba to podceňovať. Spoločné vyhľadanie odbornej pomoci môže ochrániť nielen zdravie oboch, ale aj budúcnosť detí.
Psychológovia radia:
- otvorene hovoriť o problémoch bez obviňovania,
- podporovať sa navzájom pri liečbe,
- vytvárať zdravé rituály a prostredie, ktoré minimalizuje stres,
- v prípade potreby sa obrátiť na odborníkov skôr, než sa situácia zhorší.
Láska znamená stáť pri sebe v dobrom aj v zlom. No ak sa na ceste spoločného života objaví duševná choroba, je dôležité uvedomiť si, že nejde len o problém jedného z partnerov. Podľa novej štúdie môžu totiž obaja prežívať rovnaké trápenie. A práve vtedy býva sila partnerstva najviac viditeľná – v schopnosti hľadať riešenia spoločne.
