Zámok Jezeří v Čechách má za sebou dramatický osud. Kedysi patril medzi najvýznamnejšie kultúrne centrá šľachty, kde zaznela hudba Ludwiga van Beethovena a schádzali sa významné osobnosti svojej doby. Neskôr sa zmenil na vojenský objekt, väznicu pre prominentných zajatcov a napokon mu hrozilo, že navždy zmizne pod povrchovým lomom. Dnes opäť víta návštevníkov a pripomína, že aj historické pamiatky môžu mať neuveriteľne napínavé životné príbehy.
Zámok Jezeŕí je barokové sídlo na úpätí Krušných hôr, ktoré kedysi patrilo rodu Lobkowiczovcov. Z pôvodného hradu Eisenberg, ktorý tu stál už v 14. storočí, vznikol renesančný zámok a neskôr baroková stavba. Jej najvýznamnejšími vlastníkmi boli spomínaní Lobkowiczovci. Zámok Jezeří dnes pôsobí ošarpane a schátralo. Vzhľadom však na jeho dramatický osud sa tomu niet čo čudovať. Niekdajšie honosné sídlo šľachticov bolo totiž odsúdené na demoláciu kvôli povrchovému lomu. Pred zničením ho zachránila príroda.
Beethoven sem nechodil náhodou
Málokto vie, že zámok Jezeří bolo na prelome 18. a 19. storočia jedným z najvýznamnejších hudobných centier vtedajšej monarchie.
Rod Lobkowiczovcov patril medzi najväčších mecenášov umenia a hudby. Knieža Jozef František Maximilián z Lobkowicz podporoval Ludwiga van Beethovena finančne aj osobne a skladateľ mu venoval niekoľko svojich najslávnejších diel. Práve na Jezeří zaznela počas súkromného koncertu prvýkrát Symfónia č. 3 „Eroica“, ktorá dnes patrí medzi najvýznamnejšie diela klasickej hudby. Zámok bol zároveň miestom, kde pôsobil orchester a stretávali sa významní hudobníci svojej doby.
Hudobný odkaz tu cítiť dodnes. Zrekonštruovaný Divadelný sál opäť hostí koncerty a kultúrne podujatia, čím nadväzuje na tradíciu starú viac ako dve storočia.
Navštevovali ho významné osobnosti
Hudba však nebola jediným dôvodom, prečo sa o Jezeří hovorilo po celej Európe. Lobkowiczovci patrili medzi najvplyvnejšie šľachtické rody habsburskej monarchie. Ich sídlo navštevovali diplomati, politici aj členovia cisárskeho dvora. Na zámku boli pripravené dokonca osobitné cisárske apartmány pre rakúsku cisárovnú Máriu Ludoviku Modenskú.
V medzivojnovom období sem pravidelne prichádzal aj minister zahraničných vecí Jan Masaryk, ktorý bol priateľom rodiny Lobkowiczovcov a na zámku mal vlastnú izbu.
Potom prišla vojna
Idylka sa skončila po Mníchovskej dohode. Po obsadení Sudet sa na Jezeří usídlila elitná jednotka SS-Leibstandarte Adolf Hitler, osobná stráž Adolfa Hitlera. Väčšina vzácneho zariadenia bola síce ešte pred okupáciou odvezená do bezpečia, no zámok sa napriek tomu stal súčasťou vojnového aparátu.
O niekoľko rokov neskôr získal ešte pochmúrnejšie využitie.
Vznikol tu špeciálny internačný tábor pre prominentných väzňov. Medzi internovanými boli vysokopostavení francúzski dôstojníci (napríklad princ Michael Montenegra), príbuzní významných politikov (Pierre de Gaulle – brat francúzskeho prezidenta de Gaulla, Michael Clémenceau – syn bývalého predsedu vlády) či osobný lekár maršala Pétaina a ďalší. Celý areál obohnali elektrickými plotmi, strážnymi vežami a strážili ho ozbrojené hliadky so psami.
Ani mier nepriniesol pokoj
Po vojne sa Lobkowiczovci na krátky čas vrátili, no po nástupe komunistického režimu museli opäť odísť do exilu. Zámok prevzala armáda. Tentoraz československá. Interiéry vybielili, pôvodné zariadenie zničili alebo rozkradli a budovu prispôsobili vojenským potrebám. Po odchode vojakov zostal objekt opustený. V tom čase sa už zároveň naplno rozbiehala povrchová ťažba hnedého uhlia.
Pod zámkom postupne mizli celé dediny, kostoly, cesty aj rozsiahly park. Samotné Jezeří bolo dlhé roky určené na demoláciu. Dokonca zmizlo z niektorých máp, pretože sa s jeho budúcnosťou vôbec nepočítalo.
Zachránila ho náhoda aj odhodlanie
O osude zámku napokon nerozhodli politici ani pamiatkari. Geologické prieskumy ukázali, že ďalšie približovanie povrchového lomu ku Krušným horám by mohlo spôsobiť rozsiahle zosuvy pôdy a ohroziť samotnú ťažbu uhlia. Baníci preto museli ustúpiť.
Po roku 1989 sa navyše do záchrany Jezeří zapojili odborníci, dobrovoľníci aj občianske iniciatívy. V roku 1996 darovala rodina Lobkowiczovcov zámok štátu a odvtedy prechádza postupnou rekonštrukciou.
Dnes láka úplne inak
Návšteva Jezeří sa od väčšiny českých zámkov výrazne líši. Nie je to miesto prehliadky dokonale zariadených salónov. Mnohé miestnosti stále nesú stopy desaťročí chátrania a prebiehajúcich opráv. Práve to však vytvára jedinečnú atmosféru. Okrem historických interiérov si môžete prezrieť expozíciu venovanú zaniknutým dedinám, ktoré ustúpili ťažbe uhlia. Dobové fotografie, osobné príbehy a spomienky obyvateľov pripomínajú, že pod dnešným lomom kedysi pulzoval bežný život.
Veľkým lákadlom zostáva aj panoramatický výhľad z terasy. Len málokde v Európe možno z jedného miesta vidieť taký výrazný kontrast medzi barokovou architektúrou, zelenými svahmi Krušných hôr a rozsiahlou krajinou pretvorenou človekom.
Počas návštevy tohto miesta si môžete vybrať z troch prehliadkových okruhov. Základná trasa prevedie približne pätnástimi historickými miestnosťami a priblíži pestrú históriu zámku aj rodu Lobkowiczovcov. Veľkému záujmu sa teší aj okruh s výhľadom, ktorý návštevníkov zavedie do najvyššieho poschodia bočného krídla. Odtiaľ sa otvára spomínaná jedinečná panoráma na Krušné hory aj rozsiahly povrchový lom.
Obľúbený je aj okruh bez sprievodcu, ktorý vznikol pôvodne počas pandémie, no pre veľký úspech zostal súčasťou stálej ponuky. Vlastným tempom si môžete prezrieť prízemie zámku, zámockú kaplnku, loveckú izbu či ďalšie historické priestory. Práve táto forma prehliadky je obľúbená najmä medzi rodinami s deťmi, ktoré môžu objavovať zákutia zámku bez časového obmedzenia.
Jezeří však nežije len históriou. Po obnove Divadelného sálu a ďalších reprezentatívnych priestorov sa sem postupne vracia kultúrny život. Konajú sa tu koncerty vážnej hudby, divadelné predstavenia, tematické podujatia, ale aj svadby, ktoré lákajú snúbencov netradičnou atmosférou barokového sídla.
