Čo si priniesť z Piešťan okrem spomienok na kúpele, prechádzku po Kolonádovom moste či fotografie pri soche barlolámača? Odpoveďou majú byť výrobky, ktoré skutočne súvisia s regiónom, vznikajú rukami miestnych ľudí a nesú jeho príbeh. Spoznáte ich podľa zlatého páva. Nová značka Regionálny produkt Piešťansko už udelila prvé certifikáty a medzi ocenenými je med, takmer zabudnuté remeslo, výrobky z vlny aj káva s názvom, ktorý si s iným mestom pomýlite len ťažko – Piešťanské bahno.
Keď cestujeme, často nechceme domov priniesť ďalší anonymný suvenír, aký by sme si mohli kúpiť kdekoľvek. Oveľa väčšiu hodnotu má predmet, potravina či remeselný výrobok, za ktorým stojí konkrétny človek a miesto.
Presne na tejto myšlienke stojí nová regionálna značka Regionálny produkt Piešťansko. Jej cieľom je podporiť podnikanie na vidieku, cestovný ruch, miestne dedičstvo a zároveň posilňovať identitu regiónu. Zameriava sa na výrobcov z okresov Piešťany a Hlohovec a prepája tradičné remeslá s novými podnikateľskými príležitosťami. Nejde teda iba o pekné logo na obale. Značka má zákazníkovi povedať: toto má vzťah k Piešťansku a za týmto výrobkom stojí miestny príbeh.
Prečo práve zlatý páv?
Ak má regionálna značka fungovať, potrebuje symbol, ktorý si ľudia zapamätajú. Piešťansko ho nemuselo hľadať ďaleko. V logu sa objavil zlatý páv. Odkazuje na známu legendu spojenú s objavením liečivých účinkov piešťanských vôd a bahna. Podľa nej si páv v miestnom bahne liečil svoju chorú nohu. Práve tento vták sa preto stal symbolom, ktorý bude označovať certifikované výrobky.
Mária Michalcová z Krajskej inovačnej a rozvojovej agentúry upozorňuje, že pre návštevníkov je dôležité mať možnosť odniesť si z dovolenky niečo charakteristické pre miesto, ktoré navštívili. Ako vysvetlila pri predstavení projektu, zámerom je, aby aj turista prichádzajúci do Piešťan našiel výrobky typické práve pre tento región. Sama pripomenula skúsenosť z dovoleniek, keď si ľudia radi kupujú predmety spojené s konkrétnym miestom a jeho tradíciami. A zlatý páv má byť pomôckou, podľa ktorej ich návštevník rozozná.

Regionálna značka nevznikla zo dňa na deň
Za projektom stojí spolupráca viacerých organizácií. Regionálnu značku predstavilo konzorcium Krajskej inovačnej a rozvojovej agentúry Trnavského samosprávneho kraja (KIRA), miestnej akčnej skupiny MAS Holeška a oblastnej organizácie cestovného ruchu Rezort Piešťany.
Majiteľom značky je MAS Holeška, zatiaľ čo KIRA zastrešuje koordináciu a administráciu procesu. Do projektu boli prizvané aj organizácie cestovného ruchu Rezort Piešťany a Trnavský kraj zážitkov, ktoré majú pomáhať s marketingom a predajom certifikovaných výrobkov. Myšlienka zároveň nadväzuje na aktivity zamerané na zachovanie miestnej kultúry.
„V minulý rok spolu s Rezortom Piešťany, ktorý bol naším partnerom, mali sme projekt, ktorý sa nazýval Cesta kroja. V rámci tohto projektu sme zrepasovali piešťanský kroj, urobili sme tu nejakú štúdiu a snažili sme sa popularizovať práve kroj,“ približuje Michalcová. Jednou z nadväzujúcich aktivít bolo práve zavedenie regionálnej značky.
Prvé štyri certifikáty sú rozdané
Prví držitelia certifikátu Regionálny produkt Piešťansko boli predstavení v decembri 2025. Odborná certifikačná komisia posudzovala päť predložených žiadostí. Štyrom výrobcom udelila certifikát a jeden získal čestné uznanie. Samotný certifikát platí dva roky a neskôr môže byť predĺžený na päťročné obdobie. Pri rozhodovaní pritom nešlo iba o to, či výrobok pekne vyzerá alebo dobre chutí. Dôležitý bol jeho vzťah k regiónu, spôsob výroby, tradícia, použité suroviny či remeselné spracovanie. Práve vďaka tomu je prvá štvorica pomerne pestrá.
Med z Rakovíc: tradícia, ktorú ochutnáte
Jedným z prvých držiteľov certifikátu sa stal Maroš Mihalička z Včelárstva Emily v Rakoviciach.
Certifikát získali jeho kvetový med a produkty zo včelieho vosku. Komisia ocenila tradičné remeslo, ekologický prístup aj regionálny pôvod surovín. Med je pritom dobrým príkladom produktu, ktorý dokáže rozprávať o krajine bez jediného slova. Jeho charakter ovplyvňuje vegetácia, prostredie aj obdobie, počas ktorého včely zbierajú nektár. Namiesto anonymného pohára z veľkého obchodu tak môže návštevník siahnuť po mede, pri ktorom pozná miesto pôvodu.
Takmer zabudnuté remeslo dostáva nový život
Úplne iný príbeh predstavuje Magdaléna Miklovič Černoková z Bašoviec. Venuje sa pôvodnej remeselnej technike trukovania. Certifikácia vyzdvihla jej prínos k uchovaniu remesla typického pre obce v okolí Váhu, ktoré už takmer zaniklo. Práve takéto remeslá ukazujú, prečo regionálna značka nemusí byť iba marketingovým nástrojom. Ak tradičnú techniku prestane niekto používať, nestačí ju mať zapísanú v knihe alebo uloženú v múzeu. Bez ľudí, ktorí ju ovládajú a dokážu posunúť ďalej, sa z nej postupne stane iba spomienka.
Michalcová vysvetľuje, že technika má v piešťanskom regióne doloženú tradíciu dlhšiu ako sto rokov. Zároveň nemusí zostať uzatvorená iba vo svete krojov. Môže sa objaviť napríklad na taštičke či opasku a stať sa súčasťou každodenného života. To je možno jedna z najzaujímavejších ciest, ako zachovať ľudové remeslo – nepremeniť ho na exponát, ale nájsť mu nové využitie.
Piešťanská čipka? Problémom je nájsť ľudí, ktorí ju ešte dokážu vyrobiť
Projekt zároveň odhalil jeden problém, ktorý sa netýka iba Piešťanska. Niektoré remeselné techniky sa zachovali, ale ľudí, ktorí ich ešte ovládajú, ubúda. Pri príprave projektu vznikli v spolupráci s ÚĽUV-om prototypy výrobkov využívajúcich aj piešťanskú čipku. Lenže objavila sa praktická prekážka.
„Momentálne hľadáme vyšívkárky, ktoré by vlastne nám boli schopné takéto čipky tu na naše múzeum dodávať a my ako Trnavský kraj ich veľmi radi podporíme aj v rámci regionálneho produktu. Žiaľ, ešte len pátrame,“ uviedla Michalcová.
Práve tu sa ukazuje širší význam projektu. Regionálna značka môže pomôcť nielen tým, ktorí už vyrábajú, ale vytvoriť dopyt po zručnostiach, ktoré by inak mohli postupne zmiznúť.
Káva s názvom Piešťanské bahno
Asi najúsmevnejší názov medzi prvými certifikovanými výrobkami patrí káve Piešťanské bahno od rodinnej firmy Classic z Piešťan, za ktorou stojí Alena Panáková. Káva sa, samozrejme, na Piešťansku nepestuje. A práve to otvorilo počas certifikácie zaujímavú otázku: musí byť regionálny produkt vyrobený výlučne z miestnej suroviny? Komisia dospela k názoru, že v tomto prípade je podstatná aj kultúrna väzba.
„Kávová kultúra, to úplne neodmysliteľne patrí ku kúpeľníctvu a práve tá kávová kultúra je súčasťou kúpeľnej kultúry,“ vysvetlila Michalcová argument, ktorý pri posudzovaní zaznel od etnológa a historika. V Piešťanoch má kaviarenská tradícia hlboké korene. Kaviareň v tomto regióne existovala už v 19. storočí v takzvanej Františkovej vile, dnešnom Bezovci. Práve prepojenie s kúpeľmi a kaviarenskou kultúrou bolo jedným z dôvodov, prečo káva certifikát získala. A názov Piešťanské bahno jej regionálny pôvod rozhodne nedovolí prehliadnuť.
Z vlny vznikajú originály
Štvrtou držiteľkou certifikátu je Tatiana Petrová z Art Viva v Piešťanoch, ktorá pracuje s prírodnou vlnou a tradičnou technikou mokrého plstenia. Komisia ocenila kvalitnú ručnú umeleckú tvorbu z prírodných materiálov a zachovanie tradičných pracovných postupov. Jej tvorba má navyše výhodu, že ju návštevníci Piešťan môžu spoznať priamo v meste. Podľa Michalcovej má producentka svoju predajňu v blízkosti Kolonádového mosta. Aj toto je spôsob, akým sa môže regionálny produkt stať súčasťou turistického zážitku. Návštevník nemusí kúpiť suvenír až na poslednú chvíľu. Môže objaviť jeho autora priamo počas prechádzky mestom.
Čestné uznanie získala technológia pre luxusné hodinky
Regionálna značka však neznamená, že podporu majú dostať iba výrobky pripomínajúce minulosť. Dôkazom je čestné uznanie pre Ing. Vladimíra Hrivnáka zo spoločnosti Artech v Pečeňadoch. Komisiu zaujal inovatívny prístroj na naťahovanie mechanických hodiniek, známy ako watch winder. Ocenila jeho inovatívnosť, precíznu ručnú výrobu, originalitu a moderné spracovanie remeselného dedičstva.
Michalcová počas prezentácie priznala, že predmet na prvý pohľad nie je jednoduché identifikovať. Ide však o zariadenie určené pre automatické mechanické hodinky, ktoré ich udržiava v pohybe v čase, keď ich majiteľ nenosí. „Sme hrdí, že vlastne u nás v Trnavskom kraji takýto produkt vôbec vznikol,“ povedala pri predstavení výrobku.
Aj tento príklad ukazuje, že pojem regionálny výrobok nemusí znamenať iba návrat do minulosti. Región môže reprezentovať tradičné remeslo rovnako ako súčasná precízna výroba a technologický nápad.

Čo z certifikátu budú mať samotní výrobcovia?
Logo zlatého páva má byť pre zákazníka značkou pôvodu a kvality. Pre výrobcov však projekt počíta aj s praktickejšou pomocou. Organizátori chcú držiteľom značky pomôcť dostať ich výrobky bližšie k turistom. Uvažuje sa napríklad o elektronickom distribučnom priestore, predaji či prezentácii v informačných centrách a o možnostiach predstaviť výrobky priamo v hotelových prevádzkach.
„Snažíme sa, aby sme týmto našim práve držiteľom značky ponúkli nejaké distribučné miesto, či už elektronické alebo práve vďaka tomu, že je tu potenciál cestovného ruchu, nejaké predajné miesto buď v informačnom centre alebo prezentačné miesto priamo napríklad v hotelových prevádzkach,“ vysvetľuje Michalcová. Pre malého výrobcu môže byť práve viditeľnosť jednou z najväčších prekážok. Kvalitný výrobok totiž ešte automaticky neznamená, že ho turista objaví.
Prvou štvoricou sa projekt nekončí
Zlatý páv sa má postupne objavovať na ďalších výrobkoch. Prvá výzva nebola posledná a výrobcovia majú dostať ďalšie možnosti uchádzať sa o certifikát. Tvorcovia značky už evidujú ďalšie žiadosti a počítalo sa s udeľovaním nových certifikátov na jeseň. Postupne sa tak môže vytvoriť širšia ponuka výrobkov, ktoré budú reprezentovať Piešťany, Hlohovec a okolité obce. A práve počet a rozmanitosť zapojených ľudí rozhodnú, či sa z regionálnej značky stane iba logo na niekoľkých produktoch, alebo značka, ktorú budú návštevníci Piešťanska cielene vyhľadávať.
Suvenír, ktorý má meno aj príbeh
Regionálne značky reagujú na jednoduchú zmenu v cestovaní. Čoraz viac návštevníkov nechce z destinácie iba fotografiu známej atrakcie. Chcú ochutnať miestne jedlo, stretnúť remeselníka, navštíviť malú prevádzku a odniesť si niečo, čo nevzniklo na výrobnej linke tisíce kilometrov ďaleko.
Výkonná riaditeľka Rezortu Piešťany Tatiana Nevolná vidí v lokálnych výrobkoch príležitosť pre cestovný ruch aj miestnu ekonomiku. Podľa nej zákazníci a hostia čoraz viac vyhľadávajú výrobky charakteristické pre oblasť, ktorú navštívili, pričom regionálna značka môže miestnym producentom pomôcť odlíšiť sa od konkurencie.
