Umelá inteligencia nám uľahčuje život, no zároveň otvára dvere hrozbám, na ktoré nemusíme byť pripravení. Dokáže sa rozhodovať bez človeka? A čo sa stane, keď ju začnú naplno využívať kybernetickí útočníci? Aj tieto otázky rezonovali na prestížnej konferencii Qubit Conference Slovakia 2026 v Jasnej.
Ešte pred niekoľkými rokmi sme umelú inteligenciu poznali najmä zo sci-fi filmov. Dnes nám píše texty, pomáha pri práci, analyzuje obrovské množstvo informácií a postupne preberá činnosti, ktoré boli donedávna výlučne v rukách človeka. Lenže technologický pokrok má aj svoju odvrátenú stránku. Rovnaké nástroje, ktoré dokážu zefektívniť fungovanie firiem či inštitúcií, totiž využívajú aj kybernetickí útočníci. Ich útoky môžu byť rýchlejšie, automatizovanejšie a náročnejšie na odhalenie.
Kde sa končí pomoc umelej inteligencie a začína nebezpečná strata kontroly? Aj o tom diskutovali odborníci počas šiesteho ročníka Qubit Conference Slovakia 2026, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. novembra v Jasnej.
Ako ďaleko sme od Skynetu? Otázka, ktorá už nie je iba filmovou fikciou
Jednou z najzaujímavejších tém konferencie bola diskusia s výstižným názvom Ako ďaleko sme od Skynetu? Fanúšikovia filmovej série Terminátor si určite spomenú na fiktívny systém umelej inteligencie Skynet, ktorý sa vymkol spod ľudskej kontroly. Hoci ide o hollywoodsku predstavu, otázky autonómie umelej inteligencie sú dnes predmetom skutočných odborných diskusií. Experti sa v Jasnej zamýšľali nad tým, ktoré činnosti už umelá inteligencia preberá od človeka, kam môže smerovať jej ďalší vývoj a kto má niesť zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré urobí.
Pozornosť venovali aj menej diskutovanej téme – možným dôsledkom využívania umelej inteligencie na ľudské myslenie a poznávacie schopnosti. Ak totiž čoraz viac úloh prenechávame technológiám, prirodzene sa otvára otázka, ako to môže ovplyvniť naše vlastné schopnosti rozhodovať sa, analyzovať informácie či riešiť problémy.
Kybernetické útoky sú rýchlejšie. Človek im nemusí stíhať
Umelá inteligencia priniesla do sveta kybernetickej bezpečnosti zásadnú zmenu. Kým v minulosti si mnohé útočné postupy vyžadovali množstvo manuálnej práce, dnes možno časť z nich automatizovať. Práve tejto problematike sa venoval panel AI obrana: Keď útoky predbiehajú ľudí, ktorý moderoval Ján Adamovský zo Slovenskej sporiteľne.
Odborníci upozornili, že automatizované útoky skracujú čas, ktorý majú bezpečnostné tímy na reakciu. Organizácie preto musia hľadať nové spôsoby ochrany a zároveň premýšľať nad tým, do akej miery môžu obranné mechanizmy fungovať autonómne.
Zaujímavé pritom je, že ani najmodernejšie technológie nedokážu nahradiť základné pravidlá kybernetickej bezpečnosti. Dôležitá zostáva dôsledná ochrana prístupových údajov, aktualizácia systémov, kontrola oprávnení či schopnosť rozpoznať podozrivé správanie. Technológie sa menia, no ľudská pozornosť a zodpovednosť zostávajú nenahraditeľné.
Čo ak prestanú fungovať služby, na ktoré sa každý deň spoliehame?
Výpadok bankových služieb, problém s dodávkou vody alebo narušenie fungovania výrobného podniku. Aj takéto situácie ukazujú, prečo už nestačí iba zabrániť kybernetickému útoku. Rovnako dôležité je vedieť, čo robiť, keď sa niečo pokazí. Práve odolnosť organizácií patrila medzi hlavné témy konferencie. V paneli Za hranicou kyberbezpečnosti: Odolnosť ako konkurenčná výhoda sa odborníci venovali schopnosti firiem a inštitúcií pokračovať v poskytovaní najdôležitejších služieb aj počas vážnej krízy.
Diskusiu moderoval Jozef Úroda, Head of ICT Risk and Resilience z Tatra banky. „Riadenie kontinuity činností organizácie (BCM) a odolnosť nevnímam ako dve konkurenčné disciplíny. Naopak, vzájomne sa dopĺňajú a tvoria spoločné kontinuum. BCM je základom odolnosti, umožňuje zvládať bežné narušenia a zabraňuje ich eskalácii do systémovej krízy,“ uviedol Úroda. Podľa neho nestačí mať pripravený iba plán obnovy počítačových systémov. Organizácie musia vedieť, ktoré služby sú pre ich klientov najdôležitejšie a ako ich dokážu zabezpečiť aj v mimoriadnych podmienkach.
„Odolnosť je o tom, byť schopný dodať klientovi službu. V kritickej situácii je potrebné vedieť určiť, čo je naozaj najdôležitejšie a najkritickejšie, čo klient potrebuje mať dostupné,“ vysvetlil. Odborníci preto odporúčajú preverovať pripravenosť organizácií prostredníctvom realistických krízových scenárov, testovania obnovy systémov a simulácií rozhodovania počas mimoriadnych udalostí.
Nebezpečenstvo nemusí prichádzať iba zvonku
Keď sa hovorí o kybernetických hrozbách, väčšina ľudí si predstaví anonymného hackera, ktorý sa pokúša preniknúť do cudzieho systému. Riziká však môžu vzniknúť aj priamo vo vnútri organizácie. Samostatná diskusia na konferencii sa preto venovala hrozbám spojeným so zamestnancami, obchodnými partnermi a dodávateľmi. Odborníci skúmali, ako takéto riziká znižovať bez toho, aby organizácie narušili dôveru či súkromie ľudí.
Pozornosť venovali aj bezpečnosti moderných počítačových sietí a hybridnej infraštruktúry, ktorá kombinuje rôzne technologické prostredia. Ukazuje sa totiž, že účinná ochrana nie je iba otázkou nákupu nového softvéru. Rovnako dôležité sú správne nastavené procesy a pripravení zamestnanci.
Umelá inteligencia mení pravidlá hry rýchlejšie, než stíhame reagovať
Na konferencii sa stretli odborníci na kybernetickú a informačnú bezpečnosť, technologickí lídri aj predstavitelia verejného a súkromného sektora. Okrem diskusií boli súčasťou programu aj praktické workshopy zamerané na analýzu rizík, návrh bezpečnostných opatrení a ochranu výrobných prevádzok. Podľa spoluzakladateľky konferencie Márie Krahulecovej je práve spolupráca odborníkov jednou z najdôležitejších podmienok bezpečnej digitálnej budúcnosti.
„Umelá inteligencia mení pravidlá hry rýchlejšie, než na ne mnohé organizácie dokážu reagovať. A práve preto dnes potrebujeme nielen nové technológie, ale predovšetkým ľudí, ktorí dokážu premýšľať v súvislostiach, prijímať zodpovedné rozhodnutia a spolupracovať naprieč organizáciami,“ vysvetľuje Krahulecová. Zároveň zdôraznila význam otvoreného zdieľania skúseností a prepájania ľudí, ktorí sa venujú ochrane digitálneho prostredia.
Ocenenie získala žena, ktorá upozorňuje na slabé miesta
Súčasťou Qubit Conference Slovakia 2026 bolo aj vyhlásenie ocenenia Audítor kybernetickej bezpečnosti roka 2026. Získala ho Eva Hlušková, ktorá zdôraznila, že bezpečnostný audit by firmy nemali vnímať iba ako nepríjemnú kontrolu. Jeho skutočným zmyslom je pomáhať organizáciám odhaľovať slabé miesta skôr, než spôsobia vážne problémy. „Audit by mal byť hlavne chápaný ako pomoc organizáciám,“ uviedla Hlušková. Podľa nej môžu odhalené nedostatky predstavovať nielen kybernetické a informačné riziko, ale aj ohrozenie reputácie spoločnosti. Ak organizácia dokáže na zistenia včas reagovať, môže predísť budúcim problémom a zvýšiť svoju odolnosť.
Budúcnosť bude patriť technológiám. Rozhodujúci však zostane človek
Šiesty ročník Qubit Conference Slovakia ukázal, že diskusia o umelej inteligencii sa už dávno netýka iba technologických nadšencov. Jej rozvoj ovplyvňuje fungovanie bánk, priemyselných podnikov, verejných služieb aj každodenný život ľudí. A hoci umelá inteligencia prináša obrovské možnosti, zároveň nás núti premýšľať nad otázkami, ktoré boli ešte nedávno doménou vedeckofantastických príbehov. Koľko rozhodnutí jej môžeme bezpečne zveriť? Kto bude niesť zodpovednosť, keď sa pomýli? A dokážeme udržať krok s technológiami, ktoré sa vyvíjajú mimoriadne rýchlo?
