Myslíte si, že rodné číslo, podpis alebo údaje z dokladu totožnosti patria medzi informácie, ku ktorým sa cudzí človek len tak nedostane? Nemusí to byť také samozrejmé. Odborníci upozorňujú na dokumenty dostupné prostredníctvom Zbierky listín a na riziko, že osobné údaje sa v digitálnom prostredí môžu stať nástrojom podvodníkov.
Internet nám umožnil vybaviť množstvo vecí bez návštevy úradu a verejne dostupné registre zase priniesli väčšiu transparentnosť do podnikateľského prostredia. To, čo má slúžiť verejnému záujmu, však môže mať aj svoju odvrátenú stránku. V Zbierke listín sa totiž podľa odborníkov môžu nachádzať dokumenty obsahujúce rodné čísla, podpisové vzory, telefónne čísla či dokonca údaje z dokladov totožnosti. Problémom pritom nie je iba samotná existencia týchto údajov, ale predovšetkým jednoduchosť, s akou sa k nim možno v online prostredí dostať. A práve tu sa začína téma, ktorá sa už netýka iba ochrany súkromia. V hre môže byť aj krádež identity či ekonomická škoda.
Keď sa podpis alebo rodné číslo dostanú do nesprávnych rúk
Odborník na ochranu osobných údajov Ján Golais upozorňuje, že súčasné nastavenie môže predstavovať reálne bezpečnostné riziko. „Diagnóza je jasná. Novela zákona o obchodnom registri rozviazala prístup k Zbierke listín bez akéhokoľvek filtra, čím štát otvoril priame riziko krádeže identity a zneužitia podpisových vzorov, rodných čísiel a skenov dokladov štatutárov,“ uviedol.
Podľa jeho stanoviska pritom nejde len o hypotetický scenár. Poukazuje na prípady zneužitia osobných údajov štatutárov pri zakladaní spoločností či vstupoch do firiem, ktoré následne viedli k ekonomickým škodám. Možno si poviete, že množstvo údajov bolo verejných aj v minulosti. Digitálna doba však zásadne zmenila spôsob, akým sa k nim človek môže dostať.
Kedysi ste museli hľadať. Dnes môže byť všetko otázkou niekoľkých kliknutí
Práve tento rozdiel zdôrazňuje Mária Krahulecová, spoluzakladateľka konferencie venovanej kybernetickej bezpečnosti Qubit Conference®. „Argument, že údaje boli verejne dostupné aj v minulosti, podľa mňa prehliada jednu podstatnú vec – technologický spôsob, akým sú dostupné. Je rozdiel, či sa k dokumentu dostanem cez určitý proces a zanechám pritom stopu, alebo či sú údaje okamžite a anonymne dostupné komukoľvek na internete.“
Ako dodáva, v digitálnom prostredí už nejde len o to, či je konkrétna informácia verejná. Rozhoduje tiež, ako jednoducho ju možno vyhľadať, skopírovať, spojiť s ďalšími údajmi a následne zneužiť. A práve schopnosť kombinovať jednotlivé kúsky informácií robí z osobných údajov mimoriadne citlivú komoditu.
Prečítajte si aj: Kyberšikana nekončí školským zvonením. Tu je 10 rád ako pri nej postupovať
Kde sa končí transparentnosť a začína súkromie?
Verejný obchodný register má svoje opodstatnenie. Ľudia, obchodní partneri či veritelia majú legitímny dôvod vedieť, kto spoločnosť vlastní, kto ju riadi alebo kto je oprávnený za ňu konať. To však podľa odborníkov automaticky neznamená, že verejnosť potrebuje poznať aj rodné číslo konkrétneho človeka, vidieť jeho podpisový vzor, súkromné telefónne číslo alebo údaje z dokladu totožnosti. Ján Golais preto upozorňuje na konflikt medzi verejnosťou listín a základnými princípmi ochrany osobných údajov, medzi ktoré patria minimalizácia údajov, primeranosť, účelové obmedzenie a bezpečnosť ich spracúvania. „V stávke je dôveryhodnosť verejnej správy, bezpečnosť identít a konzistencia dozorného režimu,“ zdôrazňuje.
Firmy musia osobné údaje chrániť. A čo štát?
Do diskusie vstupuje ešte jeden zaujímavý paradox. Od podnikateľov sa vyžaduje, aby vedeli, aké osobné údaje uchovávajú, prečo ich spracúvajú, komu ich sprístupňujú a ako ich chránia. Firmy investujú do zabezpečenia, dokumentácie, školení či externých odborníkov. Podľa Márie Krahulecovej je preto legitímne očakávať podobnú mieru obozretnosti aj od štátu. „Z pohľadu malej alebo strednej firmy je na celej situácii najťažšie pochopiteľný práve dvojitý meter. Od podnikateľov štát vyžaduje, aby presne vedeli, aké osobné údaje spracúvajú, na akom právnom základe, ako dlho ich uchovávajú, komu ich sprístupňujú a ako ich chránia.“ Ochrana dát pritom podľa nej nie je argumentom proti GDPR. Naopak, pravidlá budú mať rešpekt najmä vtedy, keď budú zrozumiteľné, primerané a budú sa uplatňovať konzistentne.
Riešením nemusí byť zatvorenie registra
Odborníci nevolajú po tom, aby verejnosť stratila možnosť kontrolovať firmy. Riešením by podľa Golaisa mohlo byť lepšie nastavenie toho, čo presne bude verejne viditeľné a za akých podmienok. Medzi možné opatrenia patrí napríklad zakrývanie rodných čísiel, podpisových vzorov, skenov dokladov či telefónnych čísel pred zverejnením. Do úvahy prichádza aj registrácia a autentifikácia používateľov, evidencia prístupov, obmedzenie hromadného sťahovania dokumentov či automatizované zakrývanie osobných údajov. „My ako odborná verejnosť máme povinnosť povedať nahlas: zlyhali sme v ochrane súkromia v legislatívnom procese a musíme okamžite upraviť rozsah a podmienky prístupu k Zbierke listín,“ upozorňuje Golais.
Podstatná otázka teda nemusí znieť, či má byť obchodný register verejný, ale skôr: Ktoré údaje skutočne potrebujeme na kontrolu firmy a ktoré už zbytočne zasahujú do súkromia konkrétneho človeka?
O bezpečnosti a súkromí sa bude hovoriť aj v Jasnej
Práve podobné situácie podľa odborníkov ukazujú, prečo by sa pri zavádzaní legislatívnych a technologických zmien mali pri jednom stole stretnúť právnici, bezpečnostní experti, odborníci na ochranu osobných údajov, firmy aj predstavitelia verejnej správy.
Téma sa otvorí aj na Qubit Conference® Slovakia 2026, ktorá sa uskutoční 11. a 12. novembra v Jasnej. Jednou z tém konferencie bude dôvera v ére nepretržitého overovania a hľadanie rovnováhy medzi bezpečnosťou, súkromím a fungovaním organizácií. V diskusii sa majú stretnúť zástupcovia ochrany súkromia, kybernetickej bezpečnosti, firiem aj štátu. „Hodnota nie je iba v odovzdávaní poznatkov, ale najmä v otvorenej diskusii medzi ľuďmi, ktorí sa na rovnaký problém pozerajú z rôznych strán,“ hovorí Mária Krahulecová.
Pre bežného človeka pritom celá diskusia prináša pomerne jednoduchú, no nepríjemnú otázku: Aké údaje o nás sú dnes dostupné na internete – a vieme vôbec, kto sa k nim môže dostať?
