Hoci je právo na rovnakú odmenu za rovnakú prácu mužov a žien už viac ako polstoročie zakotvené v medzinárodných zmluvách, Slovenky musia stále čeliť platovej nerovnosti a rodovým stereotypom v práci aj v spoločnosti. Platová a rodová rovnosť žien je u nás stále prehliadaná.
Slovenské ženy zarábajú v priemere zhruba o pätinu menej ako muži a okrem toho vykonávajú až tri štvrtiny celkovej neplatenej práce. Zároveň si v dôsledku nižších platov nedokážu nasporiť tak vysoké sumy ako muži. Päťcifernou sumou na svojom účte disponuje len 5 % Sloveniek, ale až pätina slovenských mužov. Nižšie mzdy slovenských žien sa podpisujú na nižšej výške ich finančnej rezervy, horšej ekonomickej nezávislosti, nižších dôchodkoch, či dokonca môžu ovplyvňovať aj dostupnosť financovania v bankách.
Platová a rodová rovnosť žien je pod vplyvom zaužívaných stereotypov
Na Slovensku stále pretrváva stereotypný pohľad na úlohu žien v spoločnosti, ktoré sa podľa reprezentatívneho prieskumu 365.bank majú primárne starať o deti a domácnosť, zatiaľ čo muži sú považovaní za tých, ktorí by mali rodinu finančne zabezpečiť. Je o tom presvedčená viac ako polovica populácie. Aj v dôsledku rodových stereotypov vykonávajú ženy celkovo až tri štvrtiny neplatenej práce v domácnosti. Ich práca v zamestnaní je zas finančne nižšie ohodnocovaná ako práca mužov.
Rozdiel v priemernej hrubej hodinovej mzde medzi ženami a mužmi je na úrovni takmer 20 %. Podľa posledných zverejnených dát v Súhrnnej správe o stave rodovej rovnosti je mzda žien zhruba 10 % pod celoslovenským priemerom. Zatiaľ čo mzda mužov ho o viac ako 9 % prevyšuje. V dôsledku platovej nerovnosti majú ženy následne nižšie dôchodky než muži. Tento fakt spôsobuje tiež horšiu východiskovú situáciu pri budovaní vlastnej finančnej stability.
„Podľa dát Štatistického úradu pripadá v hrubej mesačnej mzde na jedno euro, ktoré zarobí muž, len okolo 80 centov, ktoré zarobí žena. Toto takzvané ´ženské euro´ je ukážkou nerovnosti platového ohodnotenia mužov a žien na Slovensku. Výška mzdy má pritom vplyv nielen na ekonomickú stabilitu, ale môže zohrávať úlohu pri posudzovaní bonity klienta pri žiadaní o úver či ovplyvňovať výšku starobného dôchodku,“ vysvetľuje Linda Valko Gáliková, head of PR v 365.bank.
Až pre 60 % Sloveniek je náročnejšie splácať hypotéku či úver
V prieskume 365.bank pritom viac ako 60 % Sloveniek skonštatovalo, že je pre ne kvôli nižším príjmom náročnejšie splácať úver alebo hypotéku a musia omnoho dôkladnejšie zvažovať, či si požičajú peniaze. Z dôvodu nerovnosti v platoch si omnoho ťažšie vytvárajú aj finančnú rezervu. Až 35 % slovenských žien nemá žiadne úspory, pričom rovnaký problém sa týka 20 % mužov. Pätina respondentiek v prieskume uviedla, že disponuje finančnou rezervou len do výšky 500 eur. Len necelých 5 % Sloveniek má nasporenú sumu vyššiu ako 10 000 eur, avšak mužov, ktorí majú takúto rezervu je štyrikrát viac.
„Najideálnejšie je, ak finančná rezerva tvorí aspoň 6-násobok mesačných výdavkov. Aj napriek tomu, že sú ženy šetrné a aj finančne zodpovedné, je pre náročnejšie usporiť si väčšie sumy peňazí. Až 35 % žien uvádza, že by malo problém samostatne fungovať v prípade rozvodu. Finančná rezerva je pritom pre ženy kľúčová aj v prípade odchodu na materskú a rodičovskú dovolenku,“ dodáva Linda Valko Gáliková.
Slovensko na chvoste rebríčka
Otázka rodovej rovnosti však nie je výlučne len slovenský problém, ale celoeurópsky. V hodnotení tohto parametra dosiahla celá Európska únia v priemere 68 bodov zo 100. V európskom Indexe rodovej rovnosti za rok 2021 skončila naša krajina na chvoste rebríčka. Konkrétne na 24. mieste, čo je pod priemerom Európskej únie. Za Slovákmi sa umiestnilo už len Rumunsko, Maďarsko a Grécko. A to aj napriek tomu, že uplynulo už viac ako 60 rokov, odkedy bolo právo na rovnakú odmenu zakotvené v zmluvách EÚ.
