Historicky najnižšia pôrodnosť na Slovensku otvára nepríjemnú otázku. Prečo sa mladí ľudia zdráhajú mať deti, aj keď po rodine túžia? Nový prieskum ukazuje, že za ich rozhodovaním nestojí len finančná situácia, ale najmä neistota, psychická pohoda a obavy z budúcnosti.
Na Slovensku sa rodí čoraz menej detí. Kým ešte pred niekoľkými desaťročiami boli viacdetné rodiny bežnou súčasťou spoločnosti, dnes sa mnohé páry rozhodujú rodičovstvo odkladať alebo od neho úplne upúšťajú. Dôvody pritom nie sú také jednoznačné, ako by sa mohlo zdať.
Najnovšie údaje ukazujú, že za poklesom pôrodnosti nestojí iba drahé bývanie či rastúce životné náklady. Čoraz väčší vplyv majú psychologické faktory, neistota z budúcnosti a obavy z toho, aký svet čaká ďalšiu generáciu. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR aj z Veľkého prieskumu rodín 2026 o pocite bezpečia v slovenských rodinách, ktorý vypracoval finančný dom UNIQA.
Slovensko zaznamenalo historické minimum
Podľa údajov Štatistického úradu SR sa v roku 2025 narodilo na Slovensku len 42 019 detí. Ide o najnižší počet za dlhé desaťročia a zároveň o výrazný pokles oproti polovici 90. rokov. Hrubá miera pôrodnosti sa dostala na najnižšiu úroveň za približne sto rokov, dokonca nižšiu než počas druhej svetovej vojny. Takéto čísla upozorňujú, že nejde len o krátkodobý výkyv, ale o trend, ktorý môže mať zásadný vplyv na budúcnosť krajiny.
Väčšina bezdetných párov deti chce. Niečo ich však brzdí
Prieskum ukázal zaujímavý paradox. Až dve tretiny bezdetných párov by deti mať chceli. Napriek tomu mnohí svoje rozhodnutie odkladajú. Najväčším strašiakom nie sú financie, ale budúcnosť. Až 71 percent bezdetných párov uvádza, že sa obáva, do akého sveta by svoje deti priviedli. Navyše 77 percent Slovákov pociťuje obavy zo svetového konfliktu. Podľa riaditeľa Ligy za duševné zdravie Andreja Vršanského je prirodzené, že mladí ľudia váhajú, ak sami nevedia, čo ich čaká v najbližších rokoch. „Je logické, že ak mladí ľudia sami nevedia, aká budúcnosť ich čaká, a ako bude svet vyzerať v najbližších rokoch, obávajú sa mať deti,“ vysvetľuje Andrej Vršanský.
Mnohí pochybujú, či by boli dobrými rodičmi
Veľkou témou sa stáva aj psychické zdravie. Prieskum ukázal, že 44 percent mladých ľudí pochybuje, či by boli dobrými rodičmi. Za týmito pochybnosťami často stojí strach zo zlyhania alebo vlastná psychická nepohoda. Generálny riaditeľ UNIQA Rastislav Havran upozorňuje, že tieto obavy nemožno vnímať ako odmietanie rodinného života. „Obavy mladých ľudí priviesť dieťa do dnešného sveta by sme nemali vnímať ako odmietanie rodiny. Je to skôr signál, že potrebujú viac istoty – vo vzťahoch, v zdraví, v budúcnosti aj v tom, že na náročné situácie nezostanú sami,“ uvádza.
Rodičovstvo sa mení na výkon
Podľa odborníkov sa zmenilo aj to, ako spoločnosť na rodičovstvo pozerá. Mnohí rodičia majú pocit, že musia zvládať nekonečný zoznam povinností – od krúžkov cez školské výsledky až po neustálu organizáciu rodinného života. Andrej Vršanský upozorňuje, že rodičovstvo dnes často pripomína projekt, pri ktorom sa sleduje výkon a výsledky. Za oveľa dôležitejšie pritom považuje obyčajný spoločný čas s deťmi a budovanie vzťahov. Práve vlastný príklad podľa neho formuje deti viac než množstvo rád či poučiek.
Svoju úlohu zohráva aj detstvo
Psychologička Nela Ďuríková upozorňuje, že veľký vplyv na rozhodovanie o rodičovstve má aj prostredie, v ktorom človek vyrastal. Ak niekto zažil hádky, nedostatok podpory alebo konfliktné rodinné vzťahy, môže mať prirodzené obavy z toho, že podobné chyby raz zopakuje. Na druhej strane zdôrazňuje, že tieto vzorce nie sú nemenné. Ľudia dnes podľa nej vidia fungovanie rôznych rodín vo svojom okolí, u partnerov či prostredníctvom sociálnych sietí. Aj to im môže pomôcť vytvoriť si vlastnú predstavu o tom, akú rodinu chcú raz vybudovať.
Financie stále zohrávajú úlohu, ale nie rozhodujúcu
Ekonomická situácia úplne z hry nevypadla. Starosti s peniazmi podľa prieskumu narúšajú pocit bezpečia vo viac ako polovici slovenských rodín. Analytik prieskumnej agentúry NMS Michal Mislovič upozorňuje na zaujímavý jav. Mladí ľudia po skončení vysokej školy väčšinou plánujú založiť rodinu. Nadšenie však postupne slabne vo chvíli, keď sa stretávajú s realitou – hľadajú zamestnanie, riešia bývanie a každodenné výdavky.
Približne 13 percent bezdetných párov zároveň otvorene priznáva, že rodičovstvo odkladá preto, lebo chce uprednostniť vlastný život, cestovanie či osobné záujmy. Podľa analytikov však nejde o výlučne slovenský jav, ale o trend, ktorý možno sledovať vo viacerých západných krajinách.
Túžba po dieťati sa často vracia až po štyridsiatke
Podľa Michala Misloviča nastáva zaujímavý zlom okolo štyridsiateho roku života. Mnohí bezdetní ľudia si vtedy začnú intenzívnejšie uvedomovať, že čas na založenie rodiny sa kráti, a túžba po dieťati môže opäť zosilnieť. Vo vyššom veku však často prichádza aj zmierenie s tým, že rodičovstvo sa už nemusí naplniť. Aj preto odborníci upozorňujú, že popri ekonomických opatreniach bude čoraz dôležitejšie venovať pozornosť psychickému zdraviu, pocitu bezpečia a podpore mladých rodín.
