Kým obmedzenia v pohybe sú u pacientov po náhlej cievnej mozgovej príhode na prvý pohľad zrejmé a viditeľné, problémy s rečou a psychikou môžu byť skryté. S najväčšou pravdepodobnosťou ich pacient po náhlej cievnej mozgovej príhode má. Liečebný proces a rehabilitácia pacientov po porážke však často závisí aj od ich psychického zdravia.
Pomoc psychológa je potrebná ako soľ
Náhla cievna mozgová príhoda je obrovský zásah do života jednotlivca aj jeho komunity. Prichádza nepredvídateľne a dôsledky sú obrovské. Práve rýchly a nečakaný zlom, ktorý z plnohodnotného života uvrhne človeka do stavu odkázanosti, spôsobuje, že sa človek cíti ako príťaž a uvažuje, či vôbec bolo dobré, že cievnu mozgovú príhodu prežil.
Spočiatku nie je veľmi ochotný dovoliť iným, aby mu pomáhali zlepšiť jeho stav, a je jedno, či ide o rodinných príslušníkov alebo o odborníkov. Práve preto je veľmi dôležitá pomoc psychológa. „Často sa pri svojej práci stretávam s tým, že pacienti zažívajú depresiu, úzkosť, strach a chýba im motivácia,“ opisuje Mgr. Annamária Szevecsek, psychologička špecializovanej FBLR nemocnice VITALITA n.o. Lehnice. „Je dôležité identifikovať a spracovať tieto emócie a ponúknuť im nástroje na zvládanie stresu.“
Ďalším problémom, ktorým trpia pacienti, ale aj ich blízki, je pamäť. Pacient si často nevie spomenúť, čo sa povedalo alebo dialo pred chvíľou, prípadne v predchádzajúci deň. „Preto je dôležité, aby rehabilitačný proces zahŕňal aj kognitívny tréning, ktorý pomôže obnoviť a posilniť krátkodobú a dlhodobú pamäť, zlepšiť koncentráciu a pozornosť,“ upozornila psychologička špecializovanej nemocnice v Lehniciach. Rehabilitácia a cvičenia by mali byť prispôsobené individuálnym schopnostiam a potrebám pacienta s cieľom podporiť aj jeho sebavedomie a motiváciu.
Prečítajte si aj: Idú vám rupnúť nervy? 5 vecí, ktoré vás stresujú a ani o tom neviete
Zlú psychiku umocnia komunikačné problémy
Podpora motivácie je mimoriadne ťažká v situácii, keď v dôsledku cievnej mozgovej príhody je pacient postihnutý aj poruchou reči. „V úvode ochorenia trpí takmer každý pacient nejakou formou narušenia komunikačných schopností, od ľahkej artikulačnej neobratnosti až po úplnú stratu schopnosti hovoriť a rozumieť hovorenému a písanému slovu. Po pár dňoch až týždňoch sa u niektorých pacientov reč spontánne upraví, u mnohých však zostáva narušená v závislosti od rozsahu a lokalizácie poškodenia mozgu cievnou príhodou,“ približuje Mgr. Valéria Červenková, logopedička zo špecializovanej FBLR nemocnice VITALITA n.o. Lehnice.
Z psychologického hľadiska, ale aj z hľadiska fungovania ako takého, najvýraznejšie ovplyvňuje kvalitu života pacienta afázia – strata reči.
Všetci za jedného, jeden za všetkých
V situácii, keď je pacient odkázaný na pomoc druhých a krôčiky k stavu, ktorý by aspoň pripomínal stav pred chorobou, sú zdanlivo minimálne, je dominantným pocitom smútok a pocit márnosti. Vtedy je pre pacientov ťažké uveriť v zlepšenie. „Ochorenia znižujúce sebestačnosť sú obrovským zásahom do života každého pacienta a jeho rodiny. Náhla zmena zdravotného stavu a sociálneho statusu je úder, ktorý si my zdraví len ťažko dokážeme predstaviť. Rodinám a pacientom by som chcel odkázať, že len čo sa podarí prekonať prvotnú frustráciu a beznádej, začne sa nová životná etapa, ktorá bude plná nových životných situácií a výziev. Neváhajte sa obrátiť so žiadosťou o pomoc na odborníkov, ktorí vás dokážu správne usmerniť a poskytnúť nielen profesionálnu, ale aj emocionálnu podporu,“ povzbudzuje pacientov a ich rodiny Bc. Zoltán Kurucz, hlavný fyzioterapeut neurorehabilitačnej kliniky Levita v Lehniciach, ktorá navyše poskytuje pacientom po porážke špeciálnu robotickú rehabilitáciu. Spolupráca odborníkov a pomoc najnovších výdobytkov robotickej rehabilitácie tak predstavuje najvyšší stupeň liečby pacientov po náhlej cievnej mozgovej príhode na Slovensku.
S akými najčastejšími pocitmi zápasí človek po NCPM?
- beznádej
- pocit zbytočnosti
- hnev
- frustrácia
- pocit, že je záťažou pre okolie
