Známy spevák Miro Jaroš v rozhovore prezradil, o čom je jeho nový album, prečo podľa neho vzťahy stroskotávajú. Aký vianočný darček si želá najviac a tiež, aká bola jeho najväčšia životná premena.
Odkiaľ ste čerpali inšpiráciu na váš nový album Disco?
Milujem hudbu 90-tych rokov a som ňou nasiaknutý, preto som chcel vytvoriť projekt, v ktorom budem môcť použiť známe melódie z tohto obdobia. Zaujímavé bolo získavať vôbec povolenia na to. Nie som už totiž amatér a nechcem používať konkrétne prvky bez povolenia a potom sa s niekým súdiť. Všetkým pesničkám, kde používam melódie z iných piesní, predchádzalo niekoľko mesiacov dohadovačiek s tým, že ako to chcem použiť a podobne. Chceli sme to spraviť legálne. Priznám sa, že chcel som použiť viac hudobných motívov, ale buď som nedostal povolenie, alebo mi ešte neprišlo. Vraj v niektorých prípadoch sa na súhlas čaká roky.
K albumu pripravujem i vianočné turné Ako na Vianoce. Ide o typický rodinný koncert, kde si prídu na svoje nielen deti, ale aj dospeláci.
Rodinná súdržnosť je dôležitá najmä na Vianoce. Ako sa táto téma odráža v textoch aktuálneho albumu?
Veľa. To, pred čím som utekal celý svoj tínedžerský vek a tešil sa, že odídem z domu, postavím sa na vlastné nohy a chcel som byť sám, sa teraz otočilo. Jednoducho asi každý z nás má obdobie svojho života, kedy už nechceme poslúchať. Myslíme si, že všetko vieme lepšie ako naši rodičia. Búrime sa a rebelujeme. Nakoniec som zistil, že hodnota fungujúcej rodiny je obrovská. Toto sa snažím dávať aj do mojich piesní. Je tam láska, pohoda, vzájomná podpora. Vo svojich pesničkách sa sústreďujem najmä na pozitívne emócie.
Aby sme sa čo najmenej hádali. To je podľa mňa veľmi dôležité. Aby sme sa tiež viac počúvali. Nerešpektujeme sa navzájom, preto zaniká veľa vzťahov. Nehovorím, že každý vzťah sa dá zachrániť, no my sme zabudli na to základné. A tým je komunikácia a vytváranie prostredia, do ktorého sa partner rád vracia. Kde sa cíti v bezpečí a kde má svoj bezpečný azyl a môže byť sám sebou. Toto, keď sa nedeje vo vzťahoch, tak vtedy vznikajú hádky a väčšinou tie vzťahy končia, čo mi je ľúto.
Myslel som si, že šťastie nájdem v druhých ľuďoch.
Dá sa povedať, že tento album je pre vás aj terapeutický?
V tomto prípade ani nie. Terapeutický bol pre mňa album Milujem život svoj, ktorý som vytvoril pre dospelákov. Tam som opísal všetky pocity. Aké chyby som spravil a ako som sa ich snažil napraviť, až som našiel v sebe mier, ktorý som tak dlho hľadal na celom svete. Myslel som si, že šťastie nájdem v druhých ľuďoch. Nakoniec som ho našiel sám v sebe. Tento album bol teda moja osobná spoveď.
Spomínate, že album je určený nielen pre deti, ale pre celú rodinu. Ako ste dosiahli, aby vaše piesne oslovili rôzne vekové skupiny poslucháčov?
Ja si myslím, že to je tým, ako hudbu vnímam. Nepristupujem k nej totiž tak, že toto je iba pre deti, takže tam dám dva synťáky, a to stačí. Celkovo mám hudbu tak rád, že pre mňa je radosť byť pri procese vzniku pesničky a skúšam, čo by tam ešte viac zapadlo. Dnes sa síce dá veľa vecí nahrať v počítači, aby to znelo ako naozaj. Napríklad sláčikové kvarteto. No pre mňa má oveľa väčšiu hodnotu pozvať si sláčikové kvarteto do štúdia, kde to nahrajú naživo. Je to jednoducho niečo, čo sa nedá vysvetliť. Človek potom v hudbe cíti, že za tým je život.
Aby sme prežívali pocit, že niekto niekoho ľúbi, lebo to je nádherný fenomenálny pocit.
Podľa mňa toto mi pomáha v tom, že moju hudbu môžu počúvať aj rodičia. Možno ich to až tak neotravuje. Som tiež rád, že som našiel cestu, ktorá sa páči aj mne. Lebo tiež neobľubujem cinkotavé pesničky, ale skôr prepracovanejšie aranžmány. Myslím si, že moju hudbu preto veľmi pozitívne hodnotia i rodičia a projekt sa potom stáva rodinným.
Ako budú vyzerať vaše Vianoce a po akom vianočnom darčeku najviac túžite?
Túžim po pokoji. Momentálne si veľmi prajem, aby sa moja mama vyliečila z ochorenia, ktoré ju už niekoľko rokov trápi. Prial by som si tiež, aby som ja a ľudia mne blízki boli šťastní, zdraví. Aby sme prežívali pocit, že niekto niekoho ľúbi, lebo to je nádherný fenomenálny pocit. Keď vieš, že sa môžeš vrátiť na miesto, kde si vítaný. Kde máš svoje zázemie. Kde máš svoje útočisko. Toto by som si prial, aby sa mi podarilo vytvoriť vo svojom živote s ľuďmi, na ktorých mi záleží. Toto má pre mňa najväčšiu hodnotu. Viem, že to začína u mňa a nemôžem očakávať, že niekto iný sa zmení. Moje najväčšie vianočné prianie je teda, aby som toto dokázal a aby ľudia radi trávili so mnou čas a spolu by sme vytvárali hodnotné okamihy.
Aké projekty okrem spomínaných chystáte do budúcna?
Už teraz mám napísané ďalšie pesničky pre deti, pre rodiny s deťmi. Ešte som to nikomu neprezradil, ale myslím si, že po diskotékových pesničkách je čas aj na relaxáciu, preto mám v pláne v blízkej dobe vydať tiež album uspávaniek. Myslím si, že tu už dlho nebol prepracovanejší uspávankový album. Je to paradox, ale asi pred dvoma týždňami som v noci nemohol spať, tak som napísal štyri pesničky, ktoré budú na danom albume krásne. Hudbou žijem každý deň, čiže mám v hlave veľa nápadov.
Na to, aby som bol šťastný v živote, nepotrebujem úspech.
Čo bolo v živote vašou najväčšou premenou, či už po súkromnej stránke alebo kariérnej?
Najväčšou premenou v mojom živote bolo to, keď som pochopil, že na to, aby som bol šťastný v živote, nepotrebujem úspech. Nepotrebujem byť finančne bohatý… Kedysi som si totiž myslel, že keď budem slávny, keď ma budú ľudia poznať, tak budem šťastný. A že to je to, čo chcem. Teraz, keď nahráme videoklip, ktorý má za krátky čas milióny pozretí, ide len o krátkodobé šťastie. V minulosti to bol pre mňa hlavný hnací motor na najbližšie dni. Neskôr som zistil, že už mi to nerobí takú radosť, ako som si myslel. A že to šťastie som absolútne nenašiel v tomto druhu úspechu. Mám vlastné vydavateľstvo, tak by som si mohol každý rok udeliť niekoľko platinových platní, ale nerobím to, lebo mi to nedáva pocit šťastia ako kedysi. Prvé platne, ktoré som dostal od vydavateľstiev, tak dodnes mám v pracovni a pripomínajú mi jednu úspešnú etapu môjho života. Napriek tomu, že dnes mám oveľa úspešnejšiu kariéru, tak dnes nie je o tom žiadny dôkaz. Jednoducho si to už nepotrebujem potvrdzovať trofejami. Už som si vedomý úspechu niekde v mojom vnútri a to ma uspokojuje.
Skutočná láska je každodenné rozhodnutie, že s týmto človekom chcem byť.
Najväčšia premena teda prišla v tom, že som začal pracovať na sebe. Začal som chodiť k psychológovi, ktorý mi pomohol nájsť otázky na to, prečo sa cítim, ako sa cítim. Nakoniec som zistil, že šťastný som vtedy, keď som s ľuďmi, ktorí sú mi blízki a s ktorými chcem tráviť čas. Pochopil som múdrosť, že vzťahy tu nebudú stále. A nebudú stále rovnaké. Musím na nich pracovať aj ja. A musím vytvárať také prostredie, v ktorom nám priateľstvá a vzťahy vydržia. To znamená nielen očakávať, ale i veľa dávať.
Vo vzťahu si často mýlime zaľúbenie s láskou. Zaľúbenie je stav, ktorý trvá možno šesť mesiacov alebo dva roky. Najčastejšie sa stáva, že keď ľudí toto zaľúbenie prejde, hľadajú šťastie inde. To sa stále opakuje, a potom je človek každé dva roky nešťastný. Mení ľudí okolo seba. Je to vlastne o tom, že zaľúbenosť je iba jedna. Skutočná láska je každodenné rozhodnutie, že s týmto človekom chcem byť. Pre tohto človeka tu chcem byť oporou a vtedy má aj môj život zmysel. Lebo viem, že čo dáš, to sa ti vráti. To je veľká pravda. Nemôžem očakávať, že budem na niekoho útočiť a daný človek bude na mňa láskavý. To by musela byť veľmi zrelá osobnosť, aby to dokázala. No žijeme v spoločnosti, ktorá taká nie je.