Život bývalého slovenského reprezentanta nebol vždy jednoduchý. Ako adolescent zažil, aké je to byť bezdomovcom. Jeho rodina prišla o strechu nad hlavou a nie vždy to bolo jednoduché. Napriek tomu si dokázal splniť detský sen a stať sa úspešným futbalistom. Ján Ďurica v rozhovore pre Hviezdne Premeny prezradil tiež, aké sú jeho najväčšie strachy a čo plánuje do budúcna.
Kto je pre teba najväčšou inšpiráciou v živote?
Ja sám, lebo som na seba pyšný a hrdý, čím všetkým som si musel v živote preskákať. Pádmi, vzletmi… Napríklad Maťka Schindlerová v 16-tich rokoch vzlietla priam raketovo do výšin a ja som sa paradoxne stal v tomto veku bezdomovcom. Každý z nás teda zažívame rôzne veci a deje sa to pre naše dobro. To znamená, že za všetky veci, ktoré som zažil, ďakujem. Som na to pyšný, lebo to formovalo moju osobnosť. Tým, kým som…
Celý život niekam smerujete a všetko, čo sa vám stane, vás formuje.
Ak by si mal možnosť, nič by si v živote nemenil a chcel by si to zažiť znova?
Áno, nič by som nechcel zmeniť. Keby som mal možnosť vrátiť sa do minulosti, tak by som si to chcel prežiť ešte raz. Je to totiž proces, ktorý nás tvorí. Celý život niekam smerujete a všetko, čo sa vám stane, vás formuje. Samozrejme, že aj ja mám strachy. Strach je ako matka príroda a je súčasťou našich životov.
Čo je tvojim najväčším strachom?
Mojim najväčším strachom je strata blízkeho človeka. Strach je tu však od toho, aby sme dokázali prekonať jeho hranice. Strach tu bude vždy a celkom sa ho nezbavíme. O to však v živote nejde. Strach treba vnímať ako náš tieň a musíme sa naučiť prekročiť ten tieň. Určite nebudem zo seba robiť hrdinu, že sa ničoho nebojím. Bojím sa, ale beriem to ako výzvu. Dokonca niekedy sa sám seba pýtam: Je to strach, alebo vzrušenie?
Čo ti najviac pomáha prekonať strach?
Stal som sa sám sebe psychológom alebo kamarátom. Pretože keď sa nám v rodine udialo to, že sme prišli o strechu nad hlavou, jediný, kto bol pri mne, som bol ja sám. Keď som sa rozprával sám so sebou, keď som sa pozrel do zrkadla, kto bol najbližší? Dá sa povedať, že ja som bol sám sebe psychológom alebo mentorom a vďaka tomu som prešiel aj cez ťažké životné obdobia. A stal som sa človekom, ktorý som dnes. Keď som aktívne hrával futbal, mal som okolo seba veľa kamarátov a priateľov. Po skončení futbalovej kariéry som zase zostal sám, preto sa vždy opieram o svoju osobnosť. To by sa mal podľa mňa každý. Aj tak v tom živote si musíš pomôcť sám.
Čo považuješ za svoj najväčší životný úspech?
Svoju životnú cestu. Väčšina mladých športovcov by chcela mať drahé autá, dobre žiť a už sa ocitnúť na tom vrchu, ale nevidia, čo za tým všetko je. Neuvedomujú si, čo všetko to prináša. Stať sa úspešným je podľa mňa v akejkoľvek profesii, nielen ako športovec, dosť náročné. Za tým je veľmi ťažká cesta. Mladým športovcom radím, aby si vybrali tu ťažšiu cestu a nie ľahkú, lebo keď pôjdu po ľahkej ceste, aj tak ich to hodí naspäť a budú musieť prekonávať svoje prekážky. Samozrejme to má každý inak nastavené, ale je to pre naše dobro. Sme tu od toho, aby sme tvorili. Aby sme sa posúvali a napredovali…
Čo je tvojim naopak najväčším sklamaním alebo chybou?
Na chybách sa učíme. Čo je pre mňa chyba? Napríklad s otcom mám veľmi dobrý vzťah, aj keď ma veľakrát dal dole pred kolektívom a zhadzoval ma. Teraz je otázka, bolo to pre mňa dobré či zlé? Podľa mňa to bolo pre mňa dobré, lebo som v sebe našiel silu, ktorú som nepoznal. Všetko, čo sa deje v našich životoch, je pre naše dobro, ale my sa musíme naučiť a pochopiť, že odkiaľ ide ten strach a pracovať na tom. Čiže otcovi vďačím dnes za to, že ma vychovával tvrdou rukou. Keď sa pozerám späť, tak mu môžem len poďakovať, že presne ma tak vychoval, ako som potreboval. Každý to má však inak.
Neposudzuj a neodsudzuj druhých, lebo nevieš, čo oni prežívajú.
Keďže si skončil futbalovú kariéru, čo teraz plánuješ do budúcna?
Uvažujem o mentoringu, koučingu. Asi som preto stvorený, lebo to, že som sa nedávno zúčastnil tréningu Andyho Winsona nie je náhoda. Že som bol na správnom mieste. Neverím totiž na náhody. Podľa mňa každý človek, ktorého v živote stretneš, ti má niečo do života dať. A ty sa vďaka tomu učíš, napreduješ. Ja som tu od toho, aby som sa učil. A to, čo som sa naučil, chcem posunúť ďalej. Chcem inšpirovať ľudí pre pozitívnu zmenu. Aby pochopili, o čom je život a ich životná cesta. Chcem ich tiež nakopnúť, nech vystúpia zo svojej komfortnej zóny a urobia niečo preto, aby to, čo ich trápi, zmenili.
Čo je tvojim životným mottom?
Neposudzuj a neodsudzuj druhých, lebo nevieš, čo oni prežívajú. Nevieš, v akej sú v životnej situácii. To by sme sa mali naučiť asi všetci. Každý má svoje strachy, obavy… A ty nikdy nevieš, koho stretneš, čo prežíva a či mu môžeš pomôcť.
Ak ráno vstaneš zlou nohou, čo spravíš, aby si zlý začiatok zmenil?
Existujú rôzne spôsoby. Niekto môže meditovať. Každý si musí nájsť svoj spôsob.
A keď nemáš čas meditovať?
Čas to je len výhovorka. To je presne obľúbená fráza mnohých. Buď máš výsledky, alebo výhovorky. Nemáš čas na 5 minút sa zamyslieť sám nad sebou? Tak vstanem o polhodinu skôr? Závisí to od každého jedného. Buď chceš tú zmenu, alebo nechceš. Ja ťa nebudem presviedčať o tom, aby si vstal napríklad o šiestej a urobil si čas na seba či meditáciu. To je tvoja voľba a je to len na tebe. Veď aj ja mám zlé dni, ale aj oni tú musia byť, lebo keby tu neboli, nevážil by som si tie dobré.
Prečítajte si aj:
Martina Schindlerová: Život nás postrkuje k pravde, a keď nepočúvame, prichádzajú tvrdé kopance
Olga Lounová o sile pozitivity v každodennom živote: Začni deň úsmevom
Kouč Andy Winson: Za každým jedným človekom sa skrýva famózny príbeh
Tatérka Ivana Beláková: Verím v silu sebalásky, sebamotivácie a sebarastu
