Máte aj vy predstavu, že milovať znamená prinášať nekonečné obete a že láska je bolesť? Čo sa všetko časom môže zmeniť? Možno aj váš pohľad na najkrajší cit na svete.
Život je zmena a zmene samozrejme podliehajú aj naše hodnoty, správanie, postoje, lásky a meníme sa aj my. To, čo sme do dvadsaťpäťky považovali za prirodzené, sa nám v neskoršom veku zdá absurdné. Napríklad i niektoré správanie a obete, ktoré sme boli ochotné dať na oltár lásky ako násťročné, po tridsiatke už nemienime urobiť. O aké záležitosti ide?
1. Nečakáme na telefonáty a smsky od mužov. A jednoducho odstránime kontakty, ktoré si nenájdu čas ani na krátku odpoveď.
2. Nechodíme na rande, ak je v nesprávnom čase alebo na mieste, ktoré nám je nepríjemné. Stretnutie predsa má byť radosť pre oboch. Ak muž nejaví záujem o to, čo chceme, a čo sa nám páči, takého chlapa nepotrebujeme vo svojom živote.
3. Neodpustíme nedostatok darčekov k narodeninám a k ďalším významným sviatkom. Možno už niektoré z vás si skúsili život s lakomcom, tak vedia, že to s ním nie je ľahké. Okrem toho nepozornosť k dátumom, ktoré sú pre nás dôležité, chápeme, ako nezáujem o nás samotné.
4. Nehľadáme ospravedlnenia pre neúspech muža. V zrelom veku už nechceme začínať odznova a niekoho ťahať z problémov, pokiaľ o to sám nemá záujem.
5. Nemlčíme o veciach, ktoré sa nám nepáčia. Trpieť napríklad rýchlu jazdu autom, len aby sme sa zapáčili mužovi, nám už v zrelom veku nehrozí. Ak máme strach, alebo je nám niečo nepríjemné, otvorene to povieme. To isté platí aj v sexe.
6. Nebojíme sa klásť žiadne otázky. V mladosti máme strach vyjasniť si niektoré záležitosti s partnerom. Či už preto, že ho nechceme vyľakať, alebo preto, že sa ho bojíme raniť. No práve tento nevyjasnený problém časom narastie a zraní oboch ešte viac. V zrelom veku to už vieme.
7. Neodpúšťame, ak muž na nás nemá čas. Dáva váš partner permanentne prednosť priateľom, či svojim koníčkom pred vami? Ak to aj napriek vašim námietkam stále nemení, bude si musieť hľadať niekoho iného. V zrelom veku totiž už nechceme strácať čas a poznáme svoju cenu. A každá z nás má predsa právo na lásku, ktorá sa o nás zaujíma.
Text: Milota Mezeiová
