Zdravé stravovanie je ideálom modernej doby. Hovorí sa o ňom v reklamách, v pracovných tímoch aj na sociálnych sieťach. No zatiaľ čo sa o vyváženom jedle rozprávame naozaj intenzívne, realita na našich tanieroch je iná. Nie preto, že by nám chýbala motivácia, problémom je, ale preto, že zdravé jedlo je čoraz drahšie.
Podľa FOOD Barometra 2025, ktorý zbiera dáta od viac než 52-tisíc zamestnancov a 1100 reštaurácií v 21 krajinách, by až 81 % ľudí na svete pri raste cien obmedzilo návštevy reštaurácií ako prvý zbytočný výdavok. Na Slovensku je situácia obdobná. Navyše viac ako tretina Slovákov (35 %) minie na jedlo vyše 40 % svojho mesačného rozpočtu, čo je jedno z najvyšších čísel v Európe.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že až traja zo štyroch Slovákov sa snažia jesť zdravšie, no jedli by kvalitnejšie, keby mali vyšší rozpočet na stravu. Tento paradox presne vystihuje dobu, v ktorej žijeme – zdravie je nielen hodnotou, ale aj položkou v rozpočte.
Zdravé, ale drahé
Aj reštaurácie zareagovali na zmeny trendov v životnom štýle. Až 80 % z tých, ktoré sa zapojili do prieskumu, zaradilo do ponuky viac zeleniny, čerstvých surovín a ľahších jedál. No zároveň šesť z desiatich prevádzok tvrdí, že príprava takýchto jedál je drahšia a vyžaduje si úpravu cien v jedálnom lístku.
Výsledkom je, že aj keď ponuka zdravších jedál rastie, mnohí ľudia si ich nemôžu dovoliť tak často, ako by si želali. A tak namiesto vyváženého obeda často volia rýchle a lacné alternatívy – sendvič, bagetu alebo jedlo „na stojáka“.
„Vidíme, že zdravé stravovanie sa pre mnohých stáva luxusom, hoci by malo byť samozrejmosťou. Dôležité je hľadať rovnováhu medzi tým, čo je chutné, zdravé a zároveň dostupné,“ hovorí Lívia Bachratá, riaditeľka pre Public Affairs v Edenred Slovensko. Dodala, že pomôcť k pozitívnej zmene môžu zamestnávatelia prostredníctvom príspevku na stravovanie. „Jeho výška ovplyvňuje aj to, či ľudia robia v priebehu dňa rozhodnutia v prospech svojho zdravia,“ zdôraznila.
Prečítajte si aj: Bolestivá a nepravidelná menštruácia: Tieto dôvody môžu prekvapiť
Výkon ovplyvnený tanierom
Jedlo má priamy vplyv to, koľko máme energie, ako sa dokážeme koncentrovať a dokonca aj na náladu. Výskumy ukazujú, že ľudia, ktorí jedia pravidelne a zdravo, majú o 30 % nižšie riziko syndrómu vyhorenia a sú produktívni počas celého dňa. Napriek tomu viac než polovica zamestnaných ľudí občas vynecháva obed, najčastejšie pre nedostatok času, pracovný stres, ale aj z dôvodu limitovaného rozpočtu na stravu.
Tento trend je badateľný naprieč všetkými európskymi krajinami. Tlak na výkon, neustály boj s nedostatkom času a rastúce ceny potravín menia spôsob, akým jeme. Jedlo berieme skôr ako na povinnosť než zdroj energie a pohody.
To nie je dobrý trend. Preto sa niektoré firmy snaží upravovať firemnú kultúru tak, aby bola pauza na jedlo prirodzenou súčasťou pracovného dňa. Vznikajú wellbeing programy, ktoré spájajú edukáciu o výžive so športovými výzvami a komunitnými aktivitami. Ich cieľom je to, aby si ľudia osvojili, že treba jesť s rozumom, hýbať sa a nezabúdať na regeneráciu.
Slovensko v európskom zrkadle
V porovnaní so západnou Európou patrí Slovensko medzi krajiny, kde sa výdavky na jedlo ukrajujú z rodinného rozpočtu najvýraznejšiu časť. Kým Európania minú na stravu priemerne 25 % svojho mesačného príjmu, na Slovensku je to takmer dvojnásobok. A keďže bývanie a energie platiť treba, jedlo je logicky jediná položka, na ktorej sa dá reálne ušetriť. Čo, samozrejme, priamo ohrozuje naše zdravie.
Odborníci upozorňujú, že ak chceme do budúcna zlepšiť stravovacie návyky ľudí, musí sa zmeniť nielen vzdelávanie, ale aj ekonomické podmienky. Zdravé potraviny a vyvážené obedy by nemali byť privilégiom, ale štandardom.
Malé rozhodnutia, veľká zmena
Svetový deň jedla, ktorý pripadá na 16. októbra, pripomína, že jedlo nie je len otázkou chutí. Každé raňajky, obed aj večera svojím spôsobom ovplyvňujú zdravie, psychickú pohodu a dokonca aj životné prostredie. Môžeme očakávať od štátu, veľkých inštitúcií alebo zamestnávateľov, že nám to budú pripomínať. Ale aj nemusíme. Lebo o tom, kde a čo nakupuje a čo si dá na tanier, rozhoduje každý sám za seba.
„Wellbeing nie je o dokonalosti, ale o malých krokoch, ktoré robíme každý deň,“ dodáva Lívia Bachratá. Práve tie drobné, vedomé rozhodnutia, ako jesť pomalšie, vybrať si čerstvú polievku namiesto fastfoodu či dopriať si prestávku, môžu byť začiatkom zmeny v prístupe k jedlu a svojmu zdraviu. k rovnováhe trvalej rovnováhy.
