Na kopci nad Hlohovcom stojí zámok, ktorého múry si pamätajú stredovekých šľachticov, osmanské vojsko, Erdődyovcov, vojenskú nemocnicu aj mladistvých z výchovného ústavu. Po rokoch chátrania sa Hlohovský zámok opäť otvoril návštevníkom a postupne odhaľuje svoju minulosť. Len pár minút chôdze od neho sa navyše ukrýva ďalší unikát – Empírové divadlo, najstaršia zachovaná divadelná budova na Slovensku. A keď sa k tomu pridá rozsiahly park, výstup na vežu s úžasnými výhľadmi či miestne víno, z Hlohovca sa stáva miesto, na ktoré jeden krátky výlet nemusí stačiť.
Keď prichádzate k Hlohovskému zámku cez rozľahlý park, chvíľu máte pocit, že ste sa ocitli ďaleko od mesta. Stromy tlmia ruch ulíc, chodníky postupne stúpajú do kopca a medzi korunami sa začína objavovať mohutná stavba. Zámok stojí na južnom okraji Hlohovca, na mieste, ktorého strategickú polohu si ľudia všimli už pred viac ako tisíc rokmi.
Dnešný pokoj je pritom v ostrom kontraste s tým, čo všetko sa tu odohralo.
Hlohovský zámok bol hradom aj reprezentačným šľachtickým sídlom. Prežil príchod Osmanov, vystriedalo sa v ňom niekoľko významných rodov a v modernejších dejinách slúžil ako vojenská nemocnica, kasárne i výchovný ústav pre mladistvých. Po roku 2000 zostal dlhé roky bez využitia a chátral. Až neskôr prišla rekonštrukcia, ktorá ho postupne vrátila medzi najzaujímavejšie historické miesta regiónu.
Na začiatku nebol zámok, ale strážny hrad
„Náš zámok bol vybudovaný v 11. storočí na pozostatkoch slovanského hradiska, ktoré bolo z 9. storočia,“ začína rozprávanie sprievodkyňa priamo na nádvorí.
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1113, keď sa miesto spolu s Hlohovcom spomína pod názvom Golguz. Pôvodne išlo o kráľovský strážny hrad a jeho poloha nebola náhodná. Odtiaľto bolo možné kontrolovať významnú oblasť a komunikácie v okolí Váhu.
V roku 1275 kráľ Ladislav IV. daroval hrad Abovcom. Neskôr sa tu vystriedali Ujlakiovci, Turzovci, Forgáčovci a napokon Erdődyovci. Každý z rodov zanechal na stavbe svoju stopu. Z pôvodného opevneného sídla tak postupne vznikal reprezentatívny zámok. Pri pohľade z nádvoria si možno všimnúť jeho nezvyčajný pôdorys. Ešte zaujímavejšie je však sledovať jednotlivé architektonické vrstvy, ktoré pripomínajú, ako sa stavba počas stáročí menila.
Turzovci otvorili arkády, Forgáčovci ich zamurovali
Jednou z najzaujímavejších častí sú niekdajšie arkádové chodby. „Turzovci dali na tomto poschodí postaviť arkádovú chodbu. Arkády sú poloblúky osadené na červených toskánskych stĺpoch a tieto chodby boli pôvodne bez okien, voľne otvorené,“ vysvetľuje sprievodkyňa. Išlo o prvok typický pre taliansku renesanciu. Keď však zámok získali Forgáčovci, otvorené arkády dali zamurovať. Na stenách následne vznikli maľby uhorských panovníkov a ďalších významných osobností.
Tie neskôr zmizli pod omietkami a celé desaťročia zostávali ukryté. Až počas rekonštrukcie sa ich podarilo znovu odkryť a reštaurovať. Dnes tak návštevník na stenách rozozná napríklad Mateja Korvína či Máriu Teréziu. Zámok je práve vďaka podobným detailom zaujímavý. Nejde iba o obnovené miestnosti. Pri prehliadke možno sledovať, ako si každé obdobie stavbu prispôsobovalo podľa vlastných potrieb.
Hlohovec obsadili Osmani. Zámok však zostal stáť
Za čias Forgáčovcov prišla jedna z dramatických kapitol miestnej histórie. Hlohovec obsadilo osmanské vojsko. So spomienkou na toto obdobie sa spája aj legenda, ktorú návštevníkom rozprávajú sprievodcovia. Keď obyvatelia videli blížiacich sa Osmanov a uvedomovali si, že obrana nebude jednoduchá, mali im údajne ponúknuť miestne víno. A nie hocijaké. „Hovorí sa, že hlohovské víno bolo takzvané trojchlapové – jeden pije a dvaja ho odnášajú,“ rozpráva s úsmevom sprievodkyňa.
Podľa legendy po pohostení vojaci stratili časť svojej bojovej nálady a zámok nezničili. Sprievodkyňa sama upozorňuje, že ide o tradovaný príbeh, ktorého pravdivosť nemožno potvrdiť. Napriek tomu sa vo Fraštáku, ako sa kedysi hovorilo Hlohovcu, rozpráva dodnes.
Erdődyovci zmenili zámok na reprezentačné sídlo
Najvýraznejšie sa do podoby celého areálu zapísali Erdődyovci. Hlohovec s panstvom získali v roku 1720 a vlastnili ho až do roku 1945. Sprievodkyňa upozorňuje predovšetkým na rozsiahlu prestavbu na prelome 18. a 19. storočia. Práve v tomto období získal zámok charakter reprezentačného šľachtického sídla. S Erdődyovcami je úzko spojený aj rozvoj parku a vznik Empírového divadla. Zámocký areál vtedy nebol iba domovom šľachty. Bol samostatným svetom s jazdiarňou, stajňami, záhradami, skleníkmi či oranžériou. A niektoré stopy tohto sveta možno objavovať dodnes.
Kaplnka ukrýva oltár spojený s korunováciami
Za jednými z dverí sa atmosféra zámku zrazu zmení. Vstupujeme do Kaplnky Nanebovzatia Panny Márie. Vznikla už v 14. storočí v gotickom štýle. Najväčšiu pozornosť však púta oltár. „Je to skvostné dielo neskorej gotiky z konca 15. storočia a má názov Narodenie Pána,“ vysvetľuje sprievodkyňa.
Na zámku dnes vidíme repliku. Originál sa nachádza v zbierkach Slovenskej národnej galérie. Oltár sa pôvodne nachádzal v Dóme svätého Martina v Bratislave a spája sa s korunováciami uhorských panovníkov. Istý čas mal byť dokonca súčasťou majetku Mateja Korvína. Zaujímavé sú aj štyri zamurované otvory. Kedysi umožňovali grófovi a grófke sledovať bohoslužby priamo zo svojich komnát.
Zo šľachtického sídla sa stala nemocnica aj výchovný ústav
Odchod Erdődyovcov po druhej svetovej vojne znamenal koniec jednej éry. V novodobých dejinách slúžil Hlohovský zámok okrem iného ako vojenská nemocnica pre sovietske vojská či posádka československej armády. Neskôr v jeho priestoroch fungoval výchovný ústav pre mladistvých. Podľa sprievodkyne zostal výchovný ústav na zámku až do roku 2000. Potom prišlo obdobie, ktoré historickej stavbe takmer zlomilo väz.
„Od roku 2000 do roku 2015 zámok doslova chátral, nič sa s ním nedialo. Až potom sa do toho pomaly pustili dobrovoľníci, pridalo sa aj mesto a zámok sa začal aktívne rekonštruovať,“ približuje sprievodkyňa.
Rozsiahle práce sa začali v roku 2014 a na ich financovaní sa podieľalo aj Ministerstvo kultúry SR a Nadácia EPH. Obnovené priestory postupne sprístupnili verejnosti. Dnes sa tu nachádzajú expozície, galerijné priestory a návštevníci môžu prostredníctvom tabletov či 3D technológií vidieť aj niekdajšiu podobu sídla.
V parku stojí strom pripomínajúci rodinnú tragédiu
Po prehliadke zámku sa oplatí neponáhľať späť do mesta. Zámocký park je totiž samostatnou kapitolou príbehu.
Jeho počiatky siahajú do prvej polovice 17. storočia. Dnes má viac ako 16 hektárov, rastie v ňom množstvo domácich aj introdukovaných drevín a zaznamenaných tu bolo viac než 60 druhov vtákov. Súčasťou areálu sú terasy, jazierko s ostrovčekom aj kamenná grotta s reliéfom Neptúna.
Jedna zo zastávok však rozpráva mimoriadne osobný príbeh. Na najvyššej z kaskádovitých terás rastie biela moruša. Vraj ju dala vysadiť grófka Helena Erdődyová po smrti svojej dcéry, ktorá sa počas Vianoc v roku 1880 nakazila šarlachom. Neskôr do stromu udrel blesk a v jeho strede zostala veľká dutina. „Diera symbolizuje hlbokú bolesť matky zo straty dieťaťa,“ vysvetľuje sprievodca.
Filagória mala romantickú aj temnú kapitolu
Ďalšou pozoruhodnou stavbou je filagória. Pôvodne išlo o súčasť hradného opevnenia, ktorá bola neskôr premenená na miesto oddychu. Erdődyovci ju využívali najmä počas leta, keď tu hľadali príjemný chládok pri prechádzkach. Na stenách možno dodnes nájsť zvyšky nástenných malieb.
S miestom sa však spája aj mimoriadne temné rozprávanie z konca druhej svetovej vojny. Podľa sprievodcu bola na zámku poľná nemocnica Červenej armády a spodná časť filagórie sa spája s tragickým osudom ťažko ranených vojakov.
Park tak nie je iba romantickou kulisou k zámku. V jednotlivých zákutiach sa vrství niekoľko storočí histórie – od šľachtických prechádzok až po udalosti 20. storočia.
Empírové divadlo: malý klenot ukrytý pri zámku
Od zámku pokračujeme parkom k stavbe, ktorá zvonka pôsobí až prekvapivo nenápadne. Za jej múrmi sa však ukrýva slovenský unikát.
Empírové divadlo v Hlohovci je najstaršou divadelnou budovou na Slovensku, ktorá sa zachovala do súčasnosti. Postaviť ho dal Jozef Erdődy v roku 1801 a dokončené bolo o rok neskôr. Pôvodne slúžilo predovšetkým rodine, príbuzným a okolitým zemepánom, neskôr sa otvorilo aj širšej verejnosti.
„Je to krásne zachovaná stavba. Toto divadlo je jedinečné tým, že bolo postavené výhradne na tento účel – pre divadelnú scénu,“ hovorí divadelník a sprievodca divadlom Tomáš Kramár.
Zaujímavý je kontrast medzi jednoduchým vonkajším tvarom a interiérom. Divadlo má kapacitu približne 130 miest vrátane balkóna a dodnes sa využíva na predstavenia, koncerty či slávnostné podujatia. Známe je aj svojou akustikou.
Divadlo zasvätené múzam komédie a tragédie
V zámku sa zachovala aj tabuľa, ktorá bola pôvodne umiestnená pri divadle. Latinský nápis podľa sprievodkyne pripomína, že Jozef Erdődy venoval divadlo dvom gréckym múzam – Thálii, múze komédie, a Melpomene, múze tragédie. Je to detail, ktorý dobre vystihuje ambície šľachtického sídla na prelome 18. a 19. storočia. Hlohovec v tom čase nebol iba miestom správy panstva. Kultúra mala v živote Erdődyovcov významné miesto. A s divadlom sa spája ešte jedno meno, ktoré jeho príbeh posunulo ďaleko za hranice regiónu.
Hral tu skutočne Beethoven?
Ludwig van Beethoven.
Podľa tradície mal slávny skladateľ v Empírovom divadle koncertovať v roku jeho otvorenia. Sprievodkyňa návštevníkom hovorí, že „v roku jeho otvorenia v ňom jeden večer koncertoval samotný Ludwig van Beethoven“. Pred budovou dnes stojí aj Beethovenova busta. Avšak sprievodca upozorňuje, že o prítomnosti hudobného velikána v týchto miestach neexistuje jednoznačný dôkaz.
Na atmosfére miesta to nič nemení. Keď si sadnete do neveľkého hľadiska a pozriete smerom k javisku, predstava, že v tomto priestore znela hudba už pred viac ako dvoma storočiami, funguje aj bez legiend.
Hlohovec sa dá zažiť od zámku až po pohár vína
Hlohovský zámok a Empírové divadlo patria aj medzi zastávky výletných autobusov Hop&Chill, vďaka ktorým sa dá Hlohovec spoznať trochu inak než pri bežnej individuálnej návšteve. Program totiž nekončí pri zámockých múroch. Prepája históriu mesta, výhľady aj jeho dlhú vinohradnícku tradíciu.
Jedným z najväčších zážitkov letných termínov je výstup na vežu Rímskokatolíckeho kostola sv. Michala Archanjela. Kto sa chce pozrieť na Hlohovec z perspektívy, ktorú bežný návštevník mesta nezažije, musí najskôr zvládnuť 154 schodov. Odmena však stojí za námahu. Z veže sa otvára pohľad na Hlohovec a jeho okolie, pričom za dobrého počasia možno v diaľke rozoznať aj Malé Karpaty. Po návšteve historických interiérov zámku a Empírového divadla je práve pohľad z výšky príležitosťou poskladať si jednotlivé miesta mesta do jedného obrazu.
A keď už nohy po 154 schodoch dostali zabrať, záver programu má podstatne pokojnejšie tempo.
Z veže rovno k vinárovi
Posledná časť výletu pripomína, že Hlohovec nie je iba mestom historických pamiatok. Víno a vinohradníctvo sú s týmto regiónom späté celé stáročia.
Účastníci výletu sa preto vyberú priamo k miestnemu vinárovi, do rodinného podniku s približne tridsaťročnou tradíciou. Nachádza sa na úpätí Považského Inovca a už samotná poloha ponúka ďalší zaujímavý pohľad na krajinu – panorámu Hlohovca a Podunajskej nížiny.
Nasleduje ochutnávka vín pochádzajúcich z viníc v okolí Hlohovca. Nejde pritom iba o príjemnú bodku za výletom. Región patrí medzi najstaršie vinohradnícke oblasti niekdajšieho severného Uhorska, a tak je miestne víno zároveň súčasťou jeho kultúrnej a historickej identity.
Výlet s Hop&Chill tak ukazuje Hlohovec z viacerých strán. Hlohovský zámok pripomína takmer tisícročnú históriu mesta, Empírové divadlo jeho kultúrnu minulosť, výstup na kostolnú vežu ponúkne Hlohovec z vtáčej perspektívy a návšteva vinára zasa pripomenie tradíciu, ktorá je s týmto krajom spätá po celé generácie.
Za jediný deň tak možno prejsť od stredovekého hradu cez šľachtické sídlo a historické divadlo až na kostolnú vežu a napokon medzi vinice.
